Seriál (5): Enti
5. diel seriálu o rasách Stredozeme

Autor: , Pridané: 01. 01. 1970, 07:00

Do Vojny o Prsteň sa proti orkom a ľuďom z Isengradu zapojili takisto čudné obrovské stromy nazývané Enti. Boli to napol ľudia, napol stromy, vysoké okolo 14 stôp. Najstarší z nich žili v Stredozemi už po 9 Vekov hviezd a Slnka.
Pán entov sa nazýval Fangorn a v obecnej reči to znamenalo Stromofúz. Bol obrovský, prastarý a patril k najväčším a najmocnejším z rás narodených v Stredozemi. Fangornov drsný kmeň bol rovnako silný ako kmeň duba alebo buka, zatiaľ čo jeho vetvy boli hladké ukončené siedmimi vetvami - prstami. Jeho hnedé oči boli obrovské, plné múdrosti a zdalo sa, že sa lesknú zeleným svetlom. Jeho divoká sivá brada bola ako strecha zložená z vetvičiek a machu. Bol stvorený z vlákien stromov, ale mohol sa hýbať rýchlo na neúnavných nohách s chodidlami ako koreňmi. Pohyboval sa knísavo a dlhými krokmi ako brodivé vtáky.
Elfská história hovorí, ako Varda, bohyňa nebies, stvorila hviezdy pre elfov, keď sa prebudili a v tej chvíli sa prebudili enti vo Veľkých lesoch Ardy. Pochádzajú z myšlienok Yavanna, kráľovnej zeme. Boli to jej pastieri stromov. Ukázalo sa, že sú to dobrí pastieri a strážcovia súčasne, pretože keď sa nahnevali, ich zúrivosť bola obrovská a vtedy boli schopný drviť kameň a oceľ ohýbať rukami. Boli zároveň hrôzostrašný a milý a múdri zároveň. Milovalo stromy a všetkých elfov a tak ich strážili od zla. V čase prebudenia ešte neboli enti schopní hovoriť, ale elfovia ich naučili tomuto umeniu, ktoré sa entom veľmi zapáčili. Vynikali v pamäti a ovládali veľa jazykov, ako aj "cvrkot" ľudí. Najviac však zo všetkých jazykov našli záľubu vo svojom, ktorý nikto nikdy v živote neovládal lepšie ako enti. Vzduchom sa niesol ako ťažký dunivý zvuk, podobný hromu alebo príboju. Ako čas plynul, enti sa ponorili do nenáhlivej meditácie.
Čas od času mali enti stretnutia, na ktorých si rozprávali o národoch, ktoré žili v ich okolí, keďže žili v rozličných častiach Stredozeme. Stretávali sa vždy pod horami, kde ich hory zásobovali čerstvou vodou a kde boli obkľúčení nádhernými stromami. Občerstvovali sa, oddychovali a žili skoro nesmrteľný život. Nažívali spolu s ostatnými rasami v kľude a mieri.
Jediným ich problémom bol príchod orkov. Orkovia vládli železnými zbraňami a často zraňovali stromy. Ani s trpaslíkmi neboli priatelia pretože podobne ako orkovia mali obrovské železné sekery. Hovorí sa, že v Prvom veku Slnka, trpaslíčí bojovníci z Nogrodu, ktorí dobili elfiu prevnosť Mnegroth, boli chytení elfami a zabití. Enti boli v dobách hviezd aj mužského pohlavia aj ženského, ale vo Veku Slnka sa entie ženy začali sťahovať do všetkých kútov Stredozeme a ich počty sa začali zmenšovať. Tak sa entie ženy odobrali do Hnedých zemí, kde boli uctievané rasou ľudí, ktorí sa učili ich umeniu.
Pred Druhým vekom Slnka však boli ich záhrady zničené a tak sa entie ženy odobrali preč. Medzi nimi bola aj manželka Stromofúza, Fimbrethil, ktorá sa takisto nazývala Tenkoprútik Ľahký. Žiadne príbehy nevypovedajú o ich osude. Pravdepodobne odišli na juh alebo východ, ale kdekoľvek to bolo, enti ich už nenašli no nikdy sa nevzdali pátrania.
A tak sa enti, ktorí v ponímaní ľudí nemohli zomrieť stali rasou, ktorá sa nerozrastala. Ich počty sa už nikdy nerozrástli a niektorí boli zabití oceľou a ohňom. Zhuba lesov Eriadoru postupovalia a tak v Treťom veku zostali už len lesy Starého hvozdu pri Kraji, Temného hvozdu, Fangornu a Lórienu. Počas Vojny o Prsteň bol jeden z troch najstarších entov Stromofúz, ktorý prišiel do Stredozeme cez Vek prebúdzania. Okrem Stromfúza, tu bol ešte Finglas, Listovlas a Fladrif, Korkož. Posledných dvoch však už nezaujímali veci ento. Finglas sa vzdal entieho spôsobu života a v ich reči sa mu stalo to, čo nazývajú zostromovatenie. Faladrif bojoval proti orkom a počas boja bol zranený. Po boji utiekol a žil sám na opačnom konci hôr.
Tak jediný zo starších kto zostal aktívny bol Stromofúz, ktorého nasledovalo veľa mladých entov. Entský les nebol súvislý, pretože Sarumanovi sluhovia stínali stromy. Pre tento dôvod sa enti takisto zapojili do Vojny o Prsteň. To vošlo do histórie pod názvom Veľký pochod entov. Zaútočili na Isengrad a k ním sa pridali huorni. Boli to duchovia stromov, ktorým enti rozkazovali a boli skoro taký silný ako oni. Zbúrali hradby Isengradu a zlomili Sarumanovu moc. Huorni pokračovali a zapojili sa do Boja v Hornburgu, kde zničili orkské légie. Po Vojne o Prsteň sa enti znovu usadili v Enťom lese kde pokračovali vo svojom živote a ich počty sa zmenšovali. Štvrtý vek bol ich posledný. Späť