TolkienCon 2004
reportáž z pražského CONu

Autor: Matej "Ganjalf" Tejbus, Pridané: 28. 01. 2004, 09:26

V dňoch 16. – 18. januára 2004 sa v hlavnom meste českej republiky Prahe konal v poradí druhý ročník fantastickej akcie, ktorej názov a podstata vychádza z mena človeka, ktorý sa v kruhoch fantastiky pokladá už takpovediac za legendu. Jeho meno je J.R.R. Tolkien. A práve jemu bola ako pocta venovaná táto akcia, ktorá niesla názov Tolkiencon 2004. Hlavnými organizátormi celej akcie bolo osadenstvo diskusného fóra na stránkach www.jcsoft.cz v spolupráci s českou Společností přátel díla pana J.R.R. Tolkiena. Oproti predošlému ročníku sa však podarilo organizátorom zohnať strategicky dôležitého hlavného sponzora, ktorým bola spoločnosť Eurotel, čo sa aj výrazne prejavilo na kvalite conu. Podstatne vyššia bola aj návštevnosť (podľa dostupných informácii sa ho zúčastnilo okolo 400 ľudí, hobitov, trpaslíkov, nazgúlov, elfov a inej hávede), ktorým sa počas troch dní podarilo vyčariť naozaj neopakovateľnú atmosféru. Veľmi dôležitý bol tiež fakt, že sa Tolkiencon konal práve v čase uvedenia Návratu kráľa do kín, čoho tiež organizátori patrične využili a logicky zaradili návštevu kina do programového listu. No a pri takejto skvelej príležitosti stretnúť sa s rovnakou krvnou skupinou teda „Tolkien pozitive“ sme samozrejme mi ako Spoločenstvo Tolkiena nemohli chýbať a preto sme sa nielenže zúčastnili, ale sme aj patrične reprezentovali. No ale poďme pekne po poriadku.
Dlho predlho mi trvalo kým sa mi konečne podarilo s organizátormi dohodnúť všetky podrobnosti ohľadne nášho účinkovania na Tolkiencone. O to väčšia však bola moja radosť, keď sme sa po niekoľkých hodinách cesty konečne všetci stretli (išli sme dve skupiny z rôznych kútov Slovenska + náš člen pôsobiaci v Prahe) a vďaka nášmu miesta znalému sprievodcovi sme živý a bez ujmy dorazili pred školu, v ktorej sa mal Tolkiencon konať. Ako to už na conoch býva zvykom museli sme najprv odstáť dlhú radu pri registrácii počas ktorej sme sa mohli aspoň ako tak porozhliadnuť s kým že to budeme mať tú česť stráviť víkend. Už teraz sa okolo nás pohybovalo niekoľko elfov a hobitov (poznali ste ich podľa bosých nôh). Čerstvo vyzbrojení propagačnými materiálmi a indentifikačnými kartičkami sme strategicky obsadili jednu z tried na druhom poschodí (to aby sme to všade mali blízko), prezliekli sme sa do kostýmov a čas sme si začali krátiť vyjedaním zásob, ktoré nakoniec prerástlo v dlho očakávanú žranicu. Medzitým sme ešte stihli nadviazať niekoľko kontaktov s ďalšími obyvateľmi našej triedy a odpovedať na niekoľko otázok prítomných novinárov. Podľa programu malo byť oficiálne otvorenie o šiestej a tak som sa išiel popýtať, čo a ako, keďže som mal byť jedným z priamych účastníkov otváracieho ceremoniálu. Miesto o šiestej sme však začali až o siedmej a pred zaplnenou telocvičňou sa pomaly popredstavovali jednotliví organizátori a ich Spoločenstvá. Po vypočutí si dôležitých upozornení a pokynov sa osadenstvo školy zdvihlo a viac-menej hromadne sme sa presunuli pražskými ulicami v pomerne veľkom sprievode do „údajne neďalekého“ kina, kde sme si mohli (podaktorí z nás znovu) vychutnať Návrat kráľa. O tom, ako to v meste vyzerá, keď ním prechádza približne 300 členní dav v dobových kostýmoch najlepšie pojednávajú naše fotografie. Skrátka údiv a krútenie hlavami na každom kroku. A ešte k tomu spev a nadšené výkriky typu: „Tolkien žije!“ O filme sa veľmi rozpisovať nebudem pretože je to téma na iný článok takže sa teraz radšej presunieme z kina naspäť do školy, kde sa po polnoci konala veľká moderovaná diskusia o Pánovi prsteňov, jeho filmovom spracovaní a tak všeobecne. Nič prevratné sa tam však neprebralo, ale taký tajný denník Oduly rozhodne zaujal. Po skončení oficiálneho programu sa väčšina obyvateľov pobrala spať, avšak cony majú ako je známe aj svoj nočný život, ktorý tu teda rozhodne bolo počuť. Z námahou som sa ráno pozviechal a počas odriekania temných mordorských veršov na margo svojho nočného vyčíňania som si pripravil čajík. Škola sa začala pomaly prebúdzať a čoskoro začali prvé prednášky. Aby som bol presný tak sme ich začali my s prednáškou o elfoch a po nej ďalšou o Istaroch. Bolo príjemné sledovať ako sa aula postupne zaplňuje, i keď boli ľudia ešte väčšinou nevyspaní a preto sa u nich jeden ťažko dovolal nejakej diskusie.
Paralélne tu prebiehali dve programové línie oddelené pravdepodobne intelektuálnou výškou prednášok a tak som sa neustále prechádzal z auly do telocvične a naopak. Po pravde som absolvoval len zopár prednášok až do konca, ale z tých, čo si pamätám ma asi najviac zaujala o Tolkienovi v Rusku a najviac som sa pobavil na prednáške o Obchodných cestách a koření v Stredozemi. Viac som sa totižto zaujímal o sprievodné akcie a život na chodbách. No a keďže som bol aj samozvaný hlavný fotograf výpravy bol som tým pádom neustále v pohybe. Ak sa vám teda stalo, ako mne, že vás už pasívne počúvanie prednášok prestalo baviť mohli ste navštíviť napr. Hráčske doupě, staviť sa na čaj v poetickej čajovni U Ospalého draka, prípadne sa občerstviť v bufete u Olifanta. Úplne osobitnou a ojedinelou atmosférou však zapôsobil Elfský kútik, kde ste sa mohli zapojiť do výtvarných činností, zaspievať si elfské piesne, alebo si len tak sadnúť a nechať sa opantávať všetkým tým dobrom a láskou, ktoré tu panovali. Na chodbách ste sa tiež mohli pristaviť pri tzv. info stánkoch a prelistovať si napríklad fanziny českého SPDPJRRT alebo množstvo publikácii súvisiacich s Tolkienom. Súmrak sa pomaly zniesol na Stredozem a program sa zúžil len na „live performance“ v telocvični, kde sa opäť zišla valná väčšina návštevníkov. Ako prvá a jednoznačne najlepšia kultúrna vložka odznela muzikálová verzia Pána prsteňov, ktorá celú sálu rozburácala smiechom až tak, že umelci museli miestami chvíľu čakať, aby sa dav utíšil. Po tomto ťažko prekonateľnom čísle nastúpilo naše Spoločenstvo z rozšírenou verziou našich „slávnych“ Dvoch veží a po jej skončení prišlo na rad Poetické a F(al)ešné spoločenstvo so svojim repertoárom piesní na Tolkienovské tématiky. Bolo veľmi príjemné sa takto na večer na chvíľu zastaviť, sadnúť si, prestať uvažovať a započúvať sa do melódii akustickej gitary a ženských vokálov. Ááách tá nostalgia. Poslednou odbornou prednáškou tohto večera bola prednáška známej postavy a tváre conov, majsterky v rozprávaní Františky Vrbenskej, ku ktorej obsahu a prezentácii myslím netreba vzhľadom na jej populárnosť nič dodať. Tým sa oficiálny program pre sobotu uzavrel. Zvyšok noci som potom už len naväzoval a rozširoval svoje kontakty a dokonca som bol zasvätený do jednej bohovskej hry menom Macháček, ktorú sme, ale vzhľadom na udalosti a prostredie ráno premenovali na Elronda.
Posledný deň sa niesol v duchu všelijakých vážnych rozhovorov, či hodnotení uplynulých udalostí a zážitkov. A i keď ešte stále prebiehali prednášky škola sa začala pomaly, ale isto vyprázdňovať. Pobehoval som teda ešte po škole hore dolu a fotil momentky posledných okamihov Stredozemskej atmosféry až kým nenadišiel čas a my sme museli školu opustiť. Padlo posledné elfské Elenn sila lumenn omentielvo a nám už ostávala iba dlhá cesta domov plná fantastických dojmov a spomienok.
A mne, ako Hlave Bielej rady už len ostáva dúfať, že sa nám raz podarí podobnú akciu zorganizovať aj u nás.

Matej „Ganjalf“ Tejbus

Späť