Silvestrovská Tolkien párty
reportáž

Autor: Matej "Ganjalf" Tejbus, Pridané: 21. 01. 2004, 20:18

Byť členom Spoločenstva Tolkiena sa naozaj oplatí. Toto bola moja prvá myšlienka po tom, ako sa skončila naša v poradí už druhá Tolkien party, ktorá sa konala pri príležitosti Silvestra 2003 a následného Nového roku. Po prvej tejto akcii, ktorú vedenie ST organizuje výhradne pre svojich aktívnych členov sme dlho diskutovali o tom, že by nebolo na škodu si takúto vydarenú akciu zopakovať. Konečne aj padlo niekoľko termínov, od ktorých sa však z rôznych dôvodov nakoniec upustilo. Už to vyzeralo, že sa nám toto prianie prenesie ako novoročný záväzok do nového roku, keď priazeň hviezd a vyšších mocností dala mojej Bielej hlave pomazanej spásonosnú myšlienku. No a tá sa po konzultácii s našim dobrodincom Randirom, na ktorého chate sa táto akcia (už zjavne klasicky) koná stala skutočnosťou.

Píše sa rok 2003.
Deň: 31. December
Zostávajúci čas: 15 hodín a 30 minút do polnoci.
Miesto: Autobusová stanica Mlynské Nivy.
Môj príchod na autobusovú stanicu je trošku problematický nakoľko nesiem na moje možnosti (no mám len dve ruky) priveľký náklad, avšak v presvedčení, že veľkoplošné premietanie rozšírených DVD prvých dvoch dielov Pána prsteňov cez projektor bude výbornou položkou do nášho programového listu. Nutnosťou sú tiež spoločenské a kartové hry, hudba a príslušná technika, kostým, skrátka výbava ako sa na správneho Majstra Ceremónie patrí. Autobus prichádza v momente, kedy je už prvá časť našej výpravy (Melian, Will alias Saruman, Randir, Elfinka, Ramgad, Crankia, Erkenbrand a ja Ganjalf) kompletná a po hlučnom nalodení sa začínajú konečne prejavovať prvé známky správnej silvestrovskej nálady. Nám už známa, pomerne krátko trvajúca cesta sa nesie v duchu inteligentných aj menej inteligentných rozpráv na rozličné témy, ktoré sa miestami prekrývajú z hlučným smiechom. Konečne vystupujeme z autobusu. Pred sebou máme ešte celkom príjemnú asi 10 minútovú cestu Fangornom (pardon lesom) a na jej konci sa zrazu vynára naše útočisko na najbližších 48 hodín.

Zostávajúci čas: 14 hodín do polnoci.
Miesto: Chata Randirovho dedka
Po zložení vecí sa začalo to, čomu sa v odbornej terminológii hovorí inventúra. Skrátka vybaľujú sa ruksaky, vykladá sa jedlo, kontroluje sa stav prebytkov od poslednej návštevy, zisťuje sa, čo všetko ste zabudli a každý si začína pomaly okukovať svoj možný súkromný kútik (čo je pri počte aký nás tam bol podľa môjho názoru aj tak zbytočné). Toto vlastne bola činnosť, ktorú vykonávali naše jemnejšie polovičky. My drsní, nebojácni, vetrom ošľahaní, mestskí chlap(c)i sme sa „dobrovoľne“ a s hrdosťou odobrali do lesa, kde sa pre nás na nasledujúce 2 hodinky začali „trieskové orgie“. Vysvetlím. Alebo vlastne stačí, keď si pozriete niekoľko prvých fotiek z tejto akcie a určite pochopíte. Dodám len, že po tých únavných dvoch hodinách sme napílili a nanosili asi o polovicu menej dreva, než sme nakoniec popálili. Ono vykurovať chatu krbom je síce nesmierne romantické, ale spotreba dreva je nepriamo úmerná našim silám. Čím viac sme unavení, tým menej dreva nanosíme. Medzitým prišiel zvyšok plánovaného osadenstva (Kissilen, Mornie, Silwen Lindariel a Shadow) takže družina bola konečne kompletná. Ďalším problémom mala byť voda, ktorá v tejto ročnej dobe netiekla a bolo treba po ňu chodiť s vedrami do neďalekého prameňa. Ale na naše milé prekvapenie boli po príchode obe veľké káde, v ktorých sa prinesená voda hromadila plné, takže tento problém zatiaľ odpadol. Neskôr po vodu chodili (z pochopiteľných chlapských dôvodov) naše dievčence.

Zostávajúci čas: 7 hodín do polnoci.
V tomto čase je už party v plnom prúde. Rozbehlo sa to podľa očakávania „Dlouho očekávaným dýchánkem“ respektíve „Veľkou žranicou“, kedy sa nám podarilo skonzumovať približne tri štvrtiny jedla. Poriadne prejedení sme sa pustili do neviazaného hrania hier, muzika hrala na plné pecky a pomaly nám začínala vrieť krv v žilách. MC (Majster Ceremónie) splnil povinnosť dokonale. Nakoniec bolo hier toľko, že sme sa dokonca rozdelili na dve skupiny a každá hrala niečo iné. Kým jedna skupina hrala „Dračko“ (alebo „Dračák“ podľa našich východných bratov), zvyšok sa oddával pradávnym mýtom a dobrodružstvám doskovej hry Proroctví, ktorá síce trvala dlho, ale zaznamenala veľký úspech. Hlavne u Randira, ktorí sa stal nepremožiteľným mágom a jasne to dával najavo všetkým svojim nepriateľom. My „veľkí“ mágovia (Erken, ja a neskôr aj Shadow) sme ešte stihli podľahnúť zvodom nespútanej moci a nastala dlho trvajúca smažba v Magiku. V krboch praskalo drevo a oheň žiaril jasným plameňom. Na stole sa objavovali nové a nové kreatúry, ktoré boli vzápätí spečené ohnivou guľou či bleskom. Counterspelly sa míňali. Armády umierali. Zem horela. Bitka bola strašná a neľútostná. Nakoniec však víťazmi boli všetci. Zjavne táto kartová hra zaujala, pretože kým pri príchode sme ju vedeli hrať traja po odchode sa náš počet zdvojnásobil. Večer postúpil. Les potemnel. Zapálili sme fakľu, ktorá jednak fungovala ako orientačné svetlo pre tých, ktorých biologické potreby vyhnali do tmy a jednak mala nesmierne dekoratívne účely (fajčiari ju tiež hojne využívali). Nastala nočná hodina. Čas na film.

Zostávajúci čas: 4 hodiny do polnoci
Vhodne pripravená, útulná, vykúrená miestnosť, veľký obrus, laptop s DVD prehrávačom, projektor, výkonné reproduktory, kreslá, postele, stoličky a konečne rozšírená verzia Spoločenstva prsteňa. No, Palace Cinemas to síce neboli, ale na chatové pomery až priveľký luxus. V dobrej nálade, ale už aj so zjavnými známkami únavy po skorom vstávaní, nosení dreva a všeobecne zvýšenej aktivite počas dňa sa začal rozvíjať skvelo spracovaný príbeh, ktorý tak dobre poznáme a tak moc zbožňujeme. Niektorí až priveľmi. Film totižto sprevádzali naše hlučné emócie, v ktorých jednoznačne dominoval simultánny preklad Silwen Lindariel. Láskyplným násilím však bola nakoniec umlčaná a najbližším prerušením (ale vítaným) bolo až vymenenie druhého disku. Vykonali sa potreby, uvaril sa čajík ( Bylinky rulez! Majster bylinkár), doliali sa poháre, pootvárali chuťovky, prebrali sa polomŕtvi jedinci. Príbeh mohol pokračovať.
Spoločenstvo sa rozpadlo a nám ostávala už len necelá pol hodinka do Nového roku. Čas na posledné hriechy.

Čas: 10 minút do polnoci
Po zverbovaní celého osadenstva chaty vyrazilo Spoločenstvo (ako inak) na čele s čarodejom, na neďalekú veľkú lúku, kde sme chceli nový rok patrične privítať. Vyzbrojený fľašou šampanského, horiacou fakľou a sadou rakiet (Ja viem, že to pôvodne nebolo v pláne, ale viete si predstaviť čarodeja bez ohňostroja?) sme sa rozostavili na lúke. Kým som sa spolu s mojou pravou rukou Sarumanom pokúšal dáko pozapichovať rakety do zmrznutej zeme, zvyšok nedočkavo prešľapoval a odpočítaval zostávajúce minúty.

Čas: 00.00. polnoc
Ozvali sa prvé výbuchy a oblohu rozžiarilo množstvo farebných kreácii. Lesom sa niesol spev a krik, ktorý určite nič netušiacu zver vyľakal na ich nočných potulkách. Spustil som odpaľovanie a zatiaľ, čo sa otváralo šampanské staral som sa o to, aby tá obloha bola stále svetlejšia. I keď miestami som radšej utekal, bo niektoré mrchy rakety nechceli lietať a tak to explodovalo na zemi. Po vyčerpaní pyrotechniky som sa pridal k zvyšku, kde boli akurát novoročné priania a predsavzatia v plnom prúde. Pôvodne som mal v pláne pri tejto príležitosti odvysielať aj Správy z Orthanku live, ale nakoľko som si text zabudol doma spustil som len krátku improvizáciu a zhodnotil som uplynulé obdobie pôsobenia ST. Les sa utíšil. Obloha potemnela.

A čo bolo potom?
Zvyšok noci sa niesol v duchu bujarého radovania sa a veselia z Nové roku. Niektorí jedli, iní popíjali. Pár jedincov sa pobralo na svoje lože a ten zvyšok sa tak ako po celý deň aj teraz pustil do drtenia hier. Na rad sa znovu dostal Magik, odohrali sa partie v kartovej hre na zombíkov Dej sem Mozek. Čo sa dialo ďalej netuším. Len podľa zvukov, ktoré doľahli k mojej posteli som usúdil, že sa niektorí zrejme k spánku ani nedostali.

Deň druhý: Spoločenstvo pokračuje
Druhý deň začal obedom. Vtedy približne som asi vstával a na moje nemilé prekvapenie bolo už po raňajkách. Ako môžete tušiť približne niekedy v týchto momentoch sme zistili, že nám jedlo určite nevydrží do ďalšieho rána. Teda až na chleba, ktorého sme mali neúrekom. Kým sa ostatní začali znovu oddávať hrám, ja som sa pustil do varenia. Veľký hrniec, dve konzervy, zvyšok syru a balíček špagiet som dovaril práve včas a tak sa hladné krky Spoločenstva mohli znovu dobre (a verím, že aj chutne) napratať. Čas plynul a veselá nálada znovu gradovala. Nám jedincom v kostýmoch to nedalo a tak sme len tak z dlhej chvíle nafotili niekoľko póz a aktov (ak sa to tak dá nazvať). Z reproduktorov sa nám striedalo opäť množstvo interpretov. Hromobitie v podaní Blind Guardian vystriedala postapokaliptická hudba z Matrixu a neskôr sme si dokonca zatrsali v rytme Tarantinovskom vďaka soundtrackom Pulp fiction, či Kill Bill. Ani sme nepostrehli, ako sa to stalo, ale naraz bola opäť tma a teda vhodné podmienky na pokračovanie cesty do Stredozeme v podobe rozšírených Dvoch veží. Znovu teda prišli na rad bylinky s čajíkmi. Svetlá zhasli a po chvíli z reproduktorov ku mne dolieha povedomé „My precioussss!“ Ó áno. Môj milášššik, môj najdrahší jediný, ... Preberám sa na nervózne „Ganjo pssssst!“ a zisťujem, že to ja k svojej archívnej fľaške vínka rozprávam načo som vzápätí jednohlasne prehlasovaný a vykázaný z miestnosti za neustále rušenie atmosféry filmu. To ako JA! Hlava Bielej rady! Zrada! False hobbittsss! Z pomsty som teda radšej šiel doraziť zvyšné zásoby a pobral som sa radšej na prechádzku. Nasledujúce udalosti si už naozaj sťažka spomeniem len viem, že sme prežili útok nebezpečne prítulných elfiek, ďalšiu do rána trvajúcu smažbu v Magiku a smiechu toľko, že som bol na ďalšie ráno pekne zachrípnutý.

Deň tretí: Návrat domov
Krásna noc plná snov sa skončila. Nastupovala tvrdá realita a návrat do všedného nudného života. A ešte k tomu nový rok. Blééé! I keď znechutení z toho, čo nás čaká, ale plní príjemných dojmov z toho prežitého sme sa začali pomaly pripravovať na odchod. Tí, čo ešte mali chuť jesť a boli dostatočne vytrvalí, aby prišli na vhodné kombinácie jedla sa ešte najedli. Niektorí oddychovali a mágovia si klasicky krátili čas Magikom. O tretej šiel prvý autobus, na ktorí sa podľa môjho príliš neskorého zistenia pobrali skoro všetci. Zodpovedne som zostal s Randirom a postupne sme dávali chatu do pôvodného stavu. Umyť riad, vysypať popol z krbov, poutierať dlážku, vypratať chladničku, zbaviť sa smetí atď. Apropo vypratať chladničku. Ďakujeme ctenému Shadowovi, ktorého zabudnuté klobásky boli po takejto šichte naozaj vhodné. He. A taktiež všetkým, ktorí nedopili svoje moky. Tak sa stalo, že cesta posledných dvoch členov družiny naspäť domov bola veselá a plná smiechu. Ostáva nám už len opäť dúfať, že sa čoskoro dočkáme Tolkien party č. 3 a tento krát už v plnom obsadení.

Majster Ceremónie - Matej "Ganjalf" Tejbus

Späť