Cesta za Blind Guardian

Autor: Boris Zápotocký, Pridané: 22. 11. 2003, 00:13

Blind Guardian, skupina, ktorá je určite pojmom pre všetkých fanúšikov fantasy a metalu (tieto dve veci vlastne neodlučiteľne patria k sebe). Pre všetkých nás, Guardian pozitívnych nastal koncom augusta veľký sviatok : Blindi mali zavítať do Čiech, konkrétne do Pardubíc, na svoje ešte len druhé vystúpenie vrámci bývalého Československa (čo skutočne nie je príliš veľa, keď si uvedomíme, že kapela existuje už od roku 1985 (pravda, vtedy ešte pod názvom Lucifer’s Heritage)). Srdce každého fanúšika zaplesalo, veď šanca vypočuť si naživo vystúpenie modly z Nemecka (prisudzuje sa im vytvorenie nového hudobného štýlu – bard metal) sa nevyskytuje každý deň. Moja maličkosť bola ešte k tomu namlsaná z čerstvo zakúpeného 2CD Blind Guardian : Live, kde som si mohol otestovať atmosféru, ktorá sa objavuje na koncertoch tejto skupiny.
Samozrejme som sa hneď po zistený, že koncert sa koná v u českých bratov, obrátil na najväčšiu skupinku ľudí, u ktorých sa dá čakať podobná závislosť ako u mňa – fantasy a všetko s tým spojené, na Spoločenstvo Tolkiena. Reakcie boli super a vyzeralo to na pomerne početný zájazd tolkienistov do Pardubíc. Ako je však už takým nepísaným zvykom, sľuby sa sľubujú… Nakoniec to dopadlo tak, že som šiel do Čiech ako jediný zástupca L (teda niekde tam bol aj Sauron, ale akosi sme sa nestretli). To bude asi tým, že ostatný sú z Bratislavy a majú to teda dosť ďaleko J.
No čo už, “každý je sám svého štěstí strůjce”, a tak som trochu sklamaný nasadal vo štvrtok večer (asi 22:50) sám do vlaku v Košiciach, čakala ma 9 hodinová cesta s konečnou zastávkou Pardubice, Hlavní Nádraží. Samotná cesta ubehla veľmi rýchlo, po krátke príprave v podobe hodinky hudby od Blind Guardian do uška, som ju celú prechrápal (cestovať v noci je výhoda, človek má celé kupé len pre seba J). Horšie bolo, že to bol jediný spoj, ktorý dorazil do Pardubíc v rozumnom čase, teda ešte pred začiatkom festivalu, a tak som sa ocitol v cieli mojej cesty už o 7:00 dňa D (akcia začínala o 14:00). Vyzeralo to na dlhé čakanie bez nejakej zábavky. Chvalabohu som hneď pred stanicou narazil na skupinku Slovákov (ktorých týmto pozdravujem), ktorých oblečenie dávalo jasne najavo, že mieria rovnakým smerom. Tak sme sa nejako dali dokopy a pomaly sa presunuli na miesto určenia (Kúpalisko Cihelna) vzdialené asi 20min cesty od stanice.
Mali sme dosť veľa času, takže sme si ho krátili počúvaním Blind Guardian (taká malá predpríprava a dolaďovanie znalosti textov pred nadchádzajúcim koncertom určite nezaškodí J) a správne po slovensky degustáciou prineseného alkoholu J. V okolí Cihelny sa začínali zhromažďovať „davčeky“ (no totiž vyslovene davy to neboli J) ľudí zo všetkých končín Strednej Európy (Česi – dalo by sa čakať, keď sú domáci, Slováci (aj keď nie príliš veľa, asi rovnaké dôvody, ako som spomenul vyššie), Poliaci – tí sú asi na každom koncerte BG, verní fanúšikovia, Rakúšania a asi aj nejaký Nemci, Maďari…). Okolo 10:00 sa otvorili brány kúpaliska, všetci zúčastnení, držitelia platných vstupeniek mali možnosť osviežiť sa v bazéne, väčšina však volila príjemnejšiu cestu a osviežovala sa v priľahlých občerstvovniach. Čas pomaly plynul a napätie spojené s očakávaním rástlo. Každý sa už tešil na zlatý klinec programu, 1,5hod vystúpenie bardov z Krefeldu.
Odbila jedna hodina a organizátori všetkých vypovedali pred brány kúpaliska, bazén sa uzavrel a začalo sa oficiálne kontrolovanie lístkov na festival. Po chvíľke čakanie sme sa opäť ocitli v areáli, kde už bola sprístupnená aj zadná trávnatá časť s pódiom. Naokolo sa návštevníkov snažili zlákať stánky so suvenírami od výmyslu sveta (tričká, ozdoby, CD – samozrejme všetko s metalovou tematikou). Zo začiatku, a vlastne počas celého koncertu však boli najviac obliehané stánky s jedlom a pivom (hlavne pivom sa nešetrilo J). Každý si niekam sadol, ľahol, prípadne si privlastnil jednu z lavičiek, ktorých bolo zopár pripravených na mieste (patrili sme k tým šťastným). Keďže sa ešte nič nedialo, vrhli sme sa na nakupovanie suvenírov (každý predsa chce mať niečo, čo by mu pripomínalo tento zážitok).
Okolo druhej to konečne začalo, divákom sa postupne predstavili všetky “predkapely” J. Hneď začiatok bol celkom dobrý, keď sme si mohli zaspomínať na Metallicu (Damage Inc. je Metallica revival skupina, počuť skladby metalovej legendy v trochu inom podaní bol vcelku zážitok). Čas bol neúprosný, a tak mali úvodné kapely len veľmi málo priestoru na nejaké hlbšie predstavenie svojej tvorby. Väčšinou sa to však dalo počúvať J. Zdá sa mi však, že čeština sa k metalu vôbec nehodí (preto mal u mňa Bast mínusové body). Atmosféra ako taká sa ešte len pomaly stupňovala, hlúčiky ľudí postávali pred pódiom, občas sa ozval aj nejaký ten potlesk (návštevníci si zrejme šetrili sily na hlavný bod programu J). Postupne sa okrem už spomínaných kapiel predstavili aj Dead Poets Society (SVK), Galadriel (SVK), Calibos (CZ) a Pillow Killz (GER). Pomaly sa blížil večer a pribudlo ešte zopár nadšencov, ktorí prišli výhradne na bardov. Celkovou návštevnosťou to bol taký skôr mini festival (podľa mojich odhadov tam bolo tak 3-4 tisíc ľudí. Tí čo prišli však boli určite spokojní, organizácia bola na vysokej úrovni, určite treba poďakovať Milanovi Škodovi (hlavný organizátor), že sa mu sem podarilo dotiahnuť tak úspešnú kapelu akou Blind Guardian bezpochyby v posledných rokoch je.
Konečne nadišla túžobne očakávaná dvadsiata hodina a mal sa začať hlavný koncert dňa. Samozrejme, ako to už býva zvykom sa všetko trochu posunulo, ale na všetko pripraveným fanúšikom to nevadilo. Plocha pred pódiom sa behom 10 minút úplne zaplnila (až sa človek čudoval, kde sa tam zrazu nabralo toľko ľudí J). Atmosféra sa stupňovala, dav začal skandovať “Guardian, Guardian!”. Ako keby len na toto čakali, s asi 15min meškaním oproti pôvodnému plánu sa na pódiu objavili Hansi Kürsch (spev), André Olbrich (lead gitara), Marcus Siepen (rytmická gitara), Thomen Stauch (bicie) a ako je u Blind Guardian v posledných rokoch zvykom, tak aj doprovodní muzikanti Oliver Holzwarth (basová gitara) a Michael Schüren (klávesy). Hneď prvé slová Hansiho (“Good evening Pardubiče!” J) nenechali nikoho na pochybách, že tento koncert si budú všetci dlho pamätať. Chvíľka dolaďovania nástrojov a môžeme začať! Úvod koncertu už ako tradične ohlásilo známe intro z CD Nightfall in Middle-Earth : War of Wrath. To dostalo divákov do varu. Potom sa na nás začala valiť jedna pecka za druhou, pričom priebeh koncertu čiastočne kopíroval koncerty zo svetového turné “A Night at the Opera” (stačí si počúvnuť 2CD Live J, len to nebude taký zážitok). Hansi to s divákmi skutočne vie, a tak v super atmosfére sa celým kúpaliskom niesli texty piesní spievané tisíckami hrdiel (až človeku behajú po chrbte zimomriavky J). Nech bolo hľadisko zaplnené množstvom ľudí rôznych národností, vierovyznaní, atd., pre túto chvíľu tvorili všetci jednoliatu súdržnú masu, ktorá si naplno vychutnávala koncert obľúbenej skupiny. Myslím, že každý zúčastnený hudobník (či už kmeňový člen BG alebo len výpomoc na koncerty) do toho dal všetko a bolo sa skutočne na čo pozerať a čo počúvať. Ako čas bežal, nervozita stúpala, pretože každý si bol vedomí, že určite príde aj hymna bardov : The Bard’s Song (In the Forest). Keď zazneli prvé tóny, dav sa dostal doslova do tranzu (pochybujem, že existuje fanúšik Guardians, ktorý by nepoznal kompletne celý text naspamäť) a KAŽDÝ spieval. Po skončení skladby ešte dlho znel neutíchajúci potlesk, diváci túto pieseň proste milujú. Postupne sa striedali ďalšie a ďalšie skladby (väčšina z mnou najobľúbenejších albumov Nightfall in Middle-Earth, A Night at the Opera a Imaginations from the Other Side) a nenechávali divákov vydýchnuť. Ani sme sa nenazdali a bolo 21:30 a zrazu nám Hansi oznamoval, že to bolo všetko (ako je dobrým zvykom, tak sa to robí asi tak v 2/3 koncertu J). Samozrejme, že namlsané publikum si žiadalo viac a nečudo, že to žiadny koniec koncertu neznamenalo. Prišli bonusy, medzi ktorými nechýbal Imaginations from the Other Side a úplne nakoniec, niekoľko minút po desiatej hodine aj dlho očakávaná skladba Mirror, Mirror. Len ťažko sa dalo uveriť tomu, že to bolo už naozaj všetko. Takže sme sa nakoniec po asi 10minútovej vytlieskavačke (keď boli Blindi asi 3x nútený vracať sa na pódium J) pomaly rozutekali na všetky strany. My sme ešte zapadli do jednej z mnohých pardubických krčmičiek a zvyšný čas do odchodu vlaku (mne šiel niečo po jednej) sme strávili vymieňaním si čerstvých dojmov. A že teda bolo o čom rozprávať!
Na záver len zhrniem, že koncert určite stál za to, rozhodne to bol najlepší koncert Blind Guardian v bývalom Československu (a je vcelku možné, že na dosť dlho aj bude), takže všetci čo zaváhali môžu ľutovať...

Boris "Sir Borisss" Zápotocký
22. november 2003 - 00:13

Bards you are, Bards you will be and Bards you have always been. Späť