Elendil (* ? † 3441)
Priateľ elfov, Milovník hviezd

Autor: Michal "Randir" Šebeň, Pridané: 00. 12. 2004, 00:00

Elendil, nazývaný Vysoký. Syn Amandila, posledného Pána z Andúnie na Númenore, pochádzajúci z Eärendila a Elwing, ale nie z priamej línie kráľov. Páni z Andúnie svoj pôvod odvodzovali od Valandila, syna Silmariën, ktorá bola starším dieťaťom štvrtého kráľa Númenoru, Tar-Elendila. Pri páde Númenoru (rok 3319DV) sa zachránil spolu s Isildurom a Anárionom.

Pád Númenoru

Keď sa Sauron dostal ako vojnový zajatec na Númenor a začal rozširovať klamstvá a lži, rozdelil sa národ Númenoru na dve frakcie. Kráľovskí a Verní (Elendili). Kráľ Ar-Pharazôn a jeho prívrženci boli vedení Sauronom. Ten ich poštval proti Pánom Západu. Elendili však zostali verní a naďalej sa stretávali s elfami v Stredozemi – sme patrili Valandil a Elendil. Valandil bol kráľovským radcom, ale jeho povesť rýchlo klesala. Niečo vytušil a tak raz potajme povedal svojmu synovi plán na záchranu. Sám sa pokúsil zachrániť Númenor a vydal sa na lodi prosiť pánov Západu o odpustenie. Čo sa s ním stalo nikto nevie, ale Númenorčanom odpustené nebolo a Númenor bol zničený. Valandilov plán spočíval v záchrane Elendili. Elendil tajne pripravil niekoľko lodí. Naložil do nich vzácne predmety, zbrane a veci s ktorými sa nechceli rozlúčiť. V prístave rozhlásil, že sa chystá na Východ. Nikto mu nebránil, pretože sa teraz pripravovala vojna proti Valinoru. Elendil potom zhromaždil všetkých svojich blízkych a všetkých, ktorí sa rátali medzi Verných.
Nakoniec sa mu všetko podarilo. V prístave čakali lode s Númenorčanmi a ich rodinami. Bolo tam veľa krásnych vecí, ktoré boli vytvorené za dávnych čias. Mali aj Sedem kameňov, dar Eldar, a na Isildurovej lodi bol výhonok mladého Nimlothu. Tak Elendil vyčkával a do ničoho sa nemiešal. Čakal len kým príde znamenie na odchod.
Raz večer sa od Západu prihnal veľký mrak v tvare orla s krídlami a pod peruťami niesol blesky. Vtedy númenorejci vyplávali na Západ a zaútočili na Blaženú ríšu. Vtedy Ilúvatar ukázal svoju silu a zmenil svet. Lode númenorejcov boli zničené a ostrov potopený. Elendil a jeho ľud však boli ušetrení. Elendil odmietol výzvu do boja a nepripojil sa k vojnovej výprave, vyhol sa aj Sauronovým vojakom, ktorí ho mali odniesť na obetný oltár. Odrazil sa od brehu a tam vyčkával. Bol tu chránený zemou pred veľkým ťahom mora, ktoré práve zaplavovalo Zem hviezdy. Tak veľkú búrku dovtedy nikto nezažilo. Deväť lodí bolo zahnaných na východ. Štyri patrili Elendilovi, tri Isildurovi a dve Anárionovi. Prekonávali vlny, vysoké ako veže a po mnohých dňoch ich rozbúrené more vyhodilo pri brehoch Stredozeme.

Kráľovstvo v Vyhnanstve

Elendil a jeho synovia založili v Stredozemi "Kráľovstvo Dúnadanov vo Vyhnanstve" (rok 3320DV). Toto kráľovstvo bolo neskôr rozdelené na Arnor a Gondor.
Elendila, ktorého more vyvrhlo v zemi Lindon sa ujal Gil-galad, jeho starý známy. Odtiaľ sa on a jeho ľudia pobrali proti prúdu rieky Lhűn. Vybudoval si ríšu za Ered Lindon a jeho ľud býval na mnohých miestach po celom Eriadore. Hlavným mestom bol Annúminas pri vodách jazera Nenuial. Númenorejci bývali aj vo Fornoste na Severných Vrchoch, v Cardolane a v pahorkatine Rhudaur. Postavili veže na Emyn Beraid a na Amon Sűle; v týchto miestach zostali mnohé zrúcaniny a mohyly, ale veže Emyn Beraid stále hľadia k moru.
Isildur a Anárion boli odnesení na juh. Viedli svoje lode proti prúdu Veľkej rieky Anduiny, ktorá tečie z Rhovanionu. Zbudovali ríšu v tejto oblasti, ktorá sa neskôr nazývala Gondor, zatiaľčo Severné kráľovstvo sa volalo Arnor. Za dní moci a slávy Númenoru vystavali númerojeci prístav na Veľkej rieke. Neskôr sa sem plavili len Verní Númenorejci a preto tu uvítali elendilových synov a dobre sa o nich postarali. Hlavným mestom tejto ríše bol Osgiliath. Na výbežkoch pohoria Tieňu umiestnili veže Minas Ithil (tu mal dom Isildur) a Minas Anor (tu mal dom Anárion). O moc sa delili a vládli spolu. Hlavným centrom bola veľká sieň v Osgiliathe, kde boli umiestnené tróny. Na nádvorí v Armenelose zasadili Biely strom. Vidiace kamene z Númenoru boli rozdelené a umiestnené do veží v kráľovských mestách a ich dŕžavách. Elendil si vzal tri a jeho synovia po dvoch. Na Emyn Beraid a Amon Sűle a v meste Annúminas boli umiestnené elendilove kamene. Kamene jeho synov boli v Minas Ithil a Minas Anor, v Orthanku a Osgiliathe.

Vojna proti Sauronovi

V tej dobe sa Sauron vrátil do svojej starej pevnosti v Mordore (rok 3320) a začal opäť sužovať národy Stredozeme. S pomocou Veľsteňa sa opäť pokúsil sa ovládnuť svet a národy Stredozeme. Začal chystať otvorenú vojnu proti Eldar a Mužom zo Západu. Hora Osudu začala opäť chrliť oheň. Zhromaždil veľa temných služobníkov, medzi nimi aj mnoho Númenorejcov, ktorý prepadli Tieňu. Keď Sauron uvidel, že je čas, zaútočil na Gondorskú ríšu. Dobyl Minas Ithil a zničil Biely strom (rok 3429). Isildurovi sa podarilo uniknúť a zachránil aj semenáčik Bieleho stromu. Spolu s manželkou a synmi sa vydal hľadať svojho otca Elendila. Anárionovi sa podarilo udržať Osgiliath. Podarilo sa mu zahnať Nepriateľove vojská do hôr, ale cítil, že Sauron len zbiera sily. Vedel, že sám sa neubráni, a keď nepríde pomoc jeho ríša bude zničená. Ellendil sa v tej dobe radil s Gil-galadom. Zhodli sa na tom, že sa musia spojiť, pretože ani jeden národ proti Sauronovi neobstojí sám. Uzavreli preto roku 3430 dohodu, ktorá sa volá Posledné spojenectvo a vydali sa na východ do boja proti Sauronovi. Vytvorili veľké vojsko zložené z elfov a ľudí. Hovorí sa, že tak veľkú armádu ešte nikto nikdy nezhromaždil. Bola krásnejšia a lepšia vyzbrojená než všetky, ktoré odvtedy Stredozem videla. Od útoku vojska na Thangorodrim sa ani žiadna väčšia armáda nestretla. Bitka sa konala na bojovej pláni Dagorlad a na každej strane boli živý tvorovia od všetkých druhov, čo ich na svete žilo. Len elfovia boli nerozdelený a bojovali len za Gil-galada. Elendil vtedy bojoval na strane dobra a viedol armádu Númenorejcov. Gil-galadovo a Elendilovo vojsko zvíťazilo, pretože moc elfov bola za tých čias ešte veľká a Númenorejci boli silný a strašný vo svojom hneve. Proti Gil-galadovej kopii Aiglosu nikto neobstál a Elendilov meč Narsil žiaril svetlom slnka i mesiaca. Skuruti pred nimi utekali a do sŕdc sa im vlieval strach.
Potom vošli Gil-galad spolu s Elendilom do Mordoru a obklúčili Sauronovu pevnosť – Barad Dűr (rok 3434). Sedem rokov trvalo obliehanie a armáda elfov a ľudí utrpela mnohé straty. Bol zabitý Elendilov syn Anárion (rok 3440) a veľa ďalších.
Keď bolo obkľúčenie najtesnejšie, vyšiel Sauron zo svojej pevnosti a zápasil s Gil-galadom a Elendilom. Obaja boli zabitý, a keď Elendil padol zlomil sa pod ním jeho meč Narsil. Sauron však bol zvrhnutý a Isildur mu odťal z prste Vládnuci prsteň. Tak bol Sauron porazený (rok 3441).

Erby

Elendil a jeho dediči v Gondore: Biely strom korunovaný striebornou korunou a obklopený Siedmimi Hviezdami
v Arnoru: emblém pozostával len zo Siedmych Hviezd
Isildur (vychádzajúci) Mesiac
Anárion (zapadajúce) Slnko
Severné kráľovstvo Elendilova hviezda
Južní kráľovstvo Biely strom a Sedem Hviezd v čiernom poli. Späť