Hobiti - O usporiadaní Kraja

Autor: , Pridané: 01. 01. 1970, 07:00

Kraj sa delil na štyri štvrtiny alebo štvrťky, Severnú, Južnú, Východnú a Západnú; a ty zase ďalej na mnohé rodové územia, ktoré stále niesli mená niektorých vedúcich rodín, aj keď v čase rozprávania Pána prsteňov sa tieto mená nevyskytovali už len v rodových územiach. Skoro všetci Bralovia žili doteraz v Bralsku, ale to neplatilo o mnohých iných rodinách ako napríklad Pytlíkoch alebo Bulíkoch. Východná marka - Rádovsko - a Západná marka, boli pripojené ku Kraju roku 1462 k. l.
Kraj vlastne v tejto dobe nemal "vládu". Rodiny sa viac-menej starali samy o sebe. Pestovať potravu a jesť im zaberalo väčšinu ich času. V iných otázkach boli spravidla veľkorysí, nie chamtiví, ale naopak spokojní, umiernení, takže polia, statky, dielne a obchodíky zostávali po celé pokolenia nemenné.
Trvala samozrejme prastará tradícia týkajúca sa Veľkého kráľa z Fornostu čiže Severky, jak ju nazývali, ktorá ležala ďaleko na sever od Kraja. Ale kráľa nebolo už takmer tisíc rokov, ba i trosky kráľovskej Severky zarástli trávou. Aj napriek tomu hobiti doteraz o divokých ľuďoch a zlých tvoroch (ako sú skalní trolovia) hovorili, že nikdy nepočuli o kráľovi. Starodávnemu kráľovi totiž pripisovali všetky svoje základné zákony; a obvykle tieto zákony dodržovali dobrovoľne, pretože to boli Pravidla (jak hovorievali) ako starobylé, tak spravodlivé.
Je pravda, že Bralova rodina už dlho vynikala; úrad vladyky na nich prešiel (od Starolenov) už pred niekoľkými storočiami a hlava Bralov nosila tento titul od tej doby stále. Vladyka bol predsedom Krajového snemu a kapitánom Krajovej hotovosti a Zbrojného hobitstva, ale pretože hotovosť a snemy sa schádzali len v časoch krízy, a tie už nenastávali, titul vladyku bol už len čestnou hodnosťou. Bralovia boli doteraz vo veľkej váženosti, pretože boli ako početní, tak nesmierne bohatí, a v každej generácii privádzali na svet silné osobnosti zvláštnych zvykov, a dokonca dobrodružných pováh. To druhé bolo skôr trpené (bohatým) než obecne schvaľované. Trval však zvyk hovoriť o hlave rodu ako o Veľkom Bralovi, a podľa potreby sa k jeho menu pridávalo poradie, ako napríklad Hromželezo II.
Jediným skutočným činiteľom v Kraji bol tou dobou starosta Veľkej Kopaniny (alebo Kraja), ktorý bol volený každých sedem rokov na slobodnom trhu na Bielych vrchoch na radostinách, to jest počas letného slnovratu. Ako starosta mal takmer jedinou povinnosť predsedať na hostinách usporadúvaných na krajové sviatky, ktoré boli časté. Zo starostovaním však boli spojené úrady poštmajstra a Prvého krajníka, takže riadil ako poslíčkovskú službu, tak Stráž. To boli jediné dve služby v Kraji a poslíčkovia boli o mnoho početnejší a zamestnanejší. Zďaleka nie všetci hobiti vedeli čítať a písať, ale tí, ktorí vedeli, ustavične písali všetkým svojim priateľom (a vybraným príbuzným), ktorí žili ďalej než v dosahu odpoludňajšej prechádzky.
Krajníci bol názov, ktorý hobiti dali svojej polícii, či tomu, čo sa jej najskôr podobalo. Nemali samozrejme rovnošatu (také veci boli vtedy úplne neznáme), len pierko za čiapkou; v praxi boli skôr poľnými strážcami než policajtmi, častejšie naháňali zabehnutý dobytok než ľudí. Na prácu "doma" ich bolo v celom Kraji dvanásť, po troch v každé štvrťke. Značne väčší počet, meniaci sa podľa potreby, bol zamestnaný "obchádzaním hraníc" a starosťou, aby nikto zvonka, veľký alebo malý, nerobil nezdobu.
V dobe, kedy sa schyľovalo k výprave s Prsteňom, ich značne pribudlo. Ozývalo sa mnoho sťažností, že sa cudzie osoby a tvorovia zakrádajú okolo hraníc alebo cez ne: prvá známka, že všetko nie je úplne tak, ako má byť a ako tiež vždy bývalo, ak vynecháme rozprávky a staré legendy. Málokto si všimol toho znamenie, a ani Bilbo si ešte nevedel predstaviť, čo veští.

Späť