Hobiti - Príchod hobitov
Autor: , Pridané: 01. 01. 1970, 07:00
Keď na svet zažiaril jasný plameň Arien, Slnka, povstalo plemeno ľudí a tvrdí sa, že v tej istej dobe sa na východe objavil i ľud polovičných, ktorí sami sebe hovorili hobiti. Bol to národ hĺbiaci a obývajúci nory a vraj príbuzný s ľuďmi, aj napriek tomu však boli ešte menší než trpaslíci a dožívali sa asi sto rokov.O hobitoch sa nič nevie až do roku 1050 Tretieho slnečného veku, kedy vraj žili so Severanmi v severných údoliach Anduiny medzi Hmlistými horami a Zeleným hvozdom. V tomto storočí vstúpila do Zeleného hvozdu zlá sila a ten bol premenovaný na Temný hvozd. Snáď práve táto udalosť vypudila hobitov z údolia. V nasledujúcich storočiach sa totiž hobiti presídľovali na západ za Hmlisté hory, do Eriadoru, kde v šírej úrodnej zemi objavili ako elfov, tak ľudí.
Všetci hobiti, mužského i ženského rodu, zdieľali určité rysy. Všetci merali od dvoch do štyroch stôp, mali dlhé prsty, vypadali dobre živene a dobromyseľne, na hlave mali kučeravé hnedé vlasy a na svojich zvláštnych bosých nôžkach rovnakú srsť. Obliekali sa do jasných farieb, preslávená bola ich záľuba v žltej a zelenej; ale topánky nosili zriedka, pretože mali na chodidlách tvrdú kožu. Preto jediné remeslo, ktoré málo pestovali, bolo obuvníctvo; mali však dlhé a obratné prsty a vedeli vyrábať veľa iných užitočných a pekných vecí. Tváre mávali skôr dobromyseľné než krásne, široké, jasnooké a červenolíce, s ústami pohotovými k smiechu, jedlu i pitiu. A smiali sa, jedli a pili často a dôkladne: k prostoduchým žartom byli hotoví stále a k jedlu šesťkrát denne (pokiaľ ho mohli dostať). Bývali pohostinní a milovali spoločnosť a darčeky, ktoré štedro rozdávali a dychtivo prijímali.
Bol to skromný, konzervatívny národ a posudzovali druhých podľa toho, ako sa prispôsobujú kľudnému hobitiemu vidieckemu životu.
Mimoriadnosti alebo dobrodružné podniky neboli schvaľované a považovali sa za neprozreteľné. Hobitie výstrelky sa obmedzovali na šatstvo jasných farieb a pojedanie šiestich poriadnych jedál za deň. Ich jedinou výstrednosťou bolo fajčenie fajkového korenia, ktoré prehlasovali za svoj prínos svetovej kultúre.
Hovorí sa, že hobiti pochádzali z troch kmeňov. Volali sa Chlponožci, Plavíni a Statovia.
Chlponožci, najpočetnejší z hobitov, boli najdrobnejší. Mali orieškovo hnedú pleť i vlasy. Milovali kopcovitú krajinu a často si žili v spoločnosti trpaslíkov.
Plavíni boli vyšší, štíhlejší a byli pokladaní za dobrodružnejších než ich príbuzní. Pleť a vlasy mali svetlejšiu a dávali prednosť lesom a spoločnosti elfov. Radšej lovili než orali a prejavovali zo všetkých hobitov najväčšiu vodcovskú schopnosť.
Statovia sa najviac podobali ľudom, byli rozložitejší než ostatné kmene a k úžasu ich príbuzných niektorým skutočne rástli fúzy. Žili najďalej na juh v údoliach Anduiny a vyberali si riečne nivy; od ostatných hobitov sa líšili i tým, že ovládali loďky, rybárčili a plávali. Boli to jediní hobiti, ktorí sa obúvali; tvrdí sa, že v blativom počasí nosili vysoké topánky.