Elfovia - Galadhrim a Gwaith-i-Mírdain

Autor: , Pridané: 01. 01. 1970, 07:00

GALADHRIM

Les, ktorý sa v Druhom slnečnom veku volal Laurelindórenan, "Zem údolia spievajúceho zlata", a neskôr Lothlórien, "Zem snívajúcich kvetov", alebo i Lórien, "Snová zeme", bol východne od Hmlistých hôr pri rieke Striebornej, ktorá sa vlieva do Veľkej rieky Anduiny. Bol to Zlatý les, kde rástli najvyššie stromy Stredozeme. Nazývali sa mallorny a boli to najkrásnejšie stromy v Zemiach smrteľníkov. Mali striebristošedú kôru, zlaté kvety a zlatozelené lístie.
Vo vnútri v lese bolo ukryté elfské kráľovstvo Galadhrim, "Stromového ľudu", ako si hovorili. Bývali na plošinách nazývaných talany alebo podlahy, vysoko vo vetvách hustých mallornov.

Galadhrim nestavali mohutné kamenné veže. Pre väčšinu ľudí žili neviditeľne vo svojom lesnom kráľovstve, kde nosili plášte premenlivej farby takže dokázali dokonale splynúť s okolitou krajinou. Vďaka používaniu lán a znalosti lesa nepotrebovali mosty ani cesty. Hlboko v Zlatom lese mali jedno veľké mesto, ktoré nazývali Caras Galadhon, "Mesto stromov". Tam rástol najväčší mallorn v Stredozemi a kráľ s kráľovnou sídlili vo veľkej sieni v onom najvyššom strome na temene vysokého zeleného pahorku. Mesto malo hradby a bránu a bolo obklopené inými veľkými stromami ako vežami. Priamo v srdci lesa bol čarovný pahorok Cerin Amroth, kde stával dom sindarského elfa Amrotha, kráľa Lórienu za Starých časov, ktorý sa utopil v Belfalaskej zátoke. Z tohto miesta vychádzala moc a svetlo, ktoré pripomínali Zeme neumierajúcich a vek Stromov.

Galadhrim boli prevážne lesní elfovia, ale ich pánmi boli urodzení Sindar a Noldor. Ich kráľom bol Celeborn, príbuzný Thingola, ktorý bol najväčším pánom Sindar vo svojej dobe v Stredozemi. Ich kráľovná bola Finrodova sestra a dcéra Finarfina, veľkráľa Noldor, ktorý zostal v Eldamare. V Treťom slnečnom veku bola najurodzenejšia z elfov v Zemiach smrteľníkov. A aj napriek tomu, že jej quenijské meno bolo Altáriel, v Stredozemi sa volala Galadriel, "Pani svetla".

Pod takými vládcami mali Galadhrim veľkú moc, pretože ich kráľ a kráľovná žili už v prvom kráľovstve Sindar za dní Thingola a Maii Melian a veľa sa poučili ohľadom užívania moci. Ich kráľovná kedysi žila vo Valinore za dní Stromov Valar a navštevovala valarskou záhradu Lórien, najkrásnejšiu v celej Arde. Niečo z týchto čarovných miest sa s týmito urodzenými prenieslo do Zlatého lesa Lothlórienu. Bolo tam zlaté svetlo, a aj keď to bola len iskrička skvelosti valarské záhrady, a pre národy Stredozeme bol Zlatý les žiarivý a drahocenný. Miesto bolo chránené pred zlými mocnosťami silou podobnou Melianinmu pásu, ktorý kedysi chránil sindarské kráľovstvo Doriath. Galadriel totiž nosila druhý z Troch elfských prsteňov - Nenyu, prsteň s diamantom alebo Prsteň vody - a jej moc odrážala pustošivý účinok času, umožňovala jej poznať Sauronove pohyby a pôsobila, že jej ľud bol pre Sauronovo oko neviditeľný. Vládla Zrkadlu Galadriel, striebornej nádržke, ktorú mohla naplniť pramenitou vodou a mocou svojho prsteňu vrhnúť na jej temnú, kľudnú hladinu obraz budúcich udalostí.

Kráľovstvo Galadhrim bolo založené v dobe mieru, kedy bol Sauron zajatcom númenorského kráľa pred Premenou sveta, v treťom tisícročí Druhého slnečného veku. Od prvého pádu Mordoru zostávalo stranou a po celý Tretí vek bol Zlatý les Lothlórien chránený a podporovaný mocou elfského prsteňa Nenyi. Zničením Jedného prsteňa sa táto moc stratila a kráľovná odplávala do Zemí neumierajúcich. Veľké svetlo Lothlórienu pohaslo a čas si ho zase našiel. Z Galadhrim sa opäť stal túlavý národ a so svojimi bratmi lesnými elfami z Východu sa zmenšili.


GWAITH-I-MÍRDAIN

V roku 750 Druhého slnečného veku mnohí Noldor opustili Lindon a šli do Eriadoru. Ich pánom bol Celebrimbor, najväčší elfský kováč v Zemiach smrteľníkov. Bol vnukom Fëanora, ktorý vyrobil veľké klenoty silmarily. V sindarčine sa Celebrimborov ľud nazýval Gwaith-i-Mírdain, "Klenotnícky ľud".
Keď bol v Hmlistých horách objavený mithril, inak známy ako pravostriebro, Celebrimbora a jeho ľud premohla túha ho vlastniť. Preto putovali do Eregionu, ktorý ľudia nazývali Cesmínia, a žili na úpätí Hmlistých hôr, kde vybudovali mesto Ost-in-Edhil blízko Západných dverí Khazad-dumu, najväčšieho a najmocnejšieho mesta trpaslíkov. Trpaslíci a Gwaith-i-Mírdain uzavreli zmluvu, ktorou obe plemena odložili všetky staré spory, a tento mier sa premenil v priateľstvo a vytrval tisíc rokov. Mnoho rokov prinášal obchod medzi trpaslíkmi z Khazad-dumu a eregionskými elfami obom plemenám blahobyt, a najlepšie zbrane, náradie a šperky, aké boli kedy v Zemiach smrteľníkov vyrobené, vznikli vtedy v Eregione.

V roku 1200 však medzi nich prišiel akýsi Annatar. Nikto ho nepoznal, mal však veľké znalosti a ochotne všetkým Gwaith-i-Mírdain pomáhal a dával im i vlastnoručne vyrobené dary. V roku 1500 mu už plne dôverovali a plánovali s jeho pomocou výrobu mnohých kúzelných predmetov. Tak vyrobili elfskí kováči Prstene Moci. Celých sto rokov sa na nich Celebrimbor a jeho ľud lopotili. Annatar však bol v skutočnosti prestrojený Temný pán Sauron a v tom čase vyrobil tajne Jeden prsteň, Vládnuci prsteň, ktorým by ovládal všetky ostatné a ktorým dúfal ovládnuť elfov a potom i zbytok sveta.

Akonáhle si však prsteň navliekol na prst, elfovia v ňom spoznali Temného pána, sňali svoje prstene a ukryli ich pred ním. Nasledovala vojna medzi Sauronom a elfami, Eregion bol zničený a Celebrimbor s väčšinou svojho ľudu zabití. V onom roku 1697 Druhého slnečného veku dostali ostávajúci Gwaith-i-Mírdain pomoc od Elronda Polelfa. Na Gil-galadov príkaz vyšiel z Lindonu s gardou bojovníkov a odviedol tých, ktorí prežili do úkrytu (resp. bol sám napadnutý Sauronovým vojskom a donútený k ústupu i s ostatným Gwaith-i-Mírdain do hôr) - hlbokého údolia v Rhudaure - ktoré pomenovali Imladris, ale ľudia mu hovorili Roklinka. Toto útočisko potom bolo posledným elfským kráľovstvom, ktoré sa udržalo medzi Hmlistými a Modrými horami.

Späť