Elfovia - Veľká púť

Autor: , Pridané: 01. 01. 1970, 07:00

Po vyššie uvedených udalostiach sa tí elfovia, ktorí túžili vidieť svetlo Blaženej ríše vydali na svoj Veľký pochod.
Oromë viedol veľký dav po severnej strane okolo vnútrozemného mora Helcar. Keď niektorí videli veľké čierne mraky, ktoré pretrvávali okolo Utumna, dostali strach a odišli. Je možné, že sa vrátili do Cuiviénenu a pripojili sa k Avari. O tom, či sa niektorí alebo všetci neskôr vydali na Západ, sa nič nehovorí. Tí, ktorí vytrvali, pomaly postupovali cez nespočetné míle a často sa nadlho zastavovali, dokým sa nevrátil Oromë. Tak postupne došli do teraz známych zemí - snáď práve po ceste, z ktorej sa stala Stará cesta hvozdom. Prešli lesom, pravdepodobne Veľkým zeleným hvozdom, k východnému brehu Veľkej rieky, neskôr známej ako Anduina. Za jej vodami videli čnieť Hmlisté hory. Teleri, vždy najpomalší a najzdráhavejší, dlho táborili na východnom brehu. Vanyar a Noldor sa náhlili cez rieku, zliezli horské priesmyky a zostúpili do Eriadoru. Ich trasa musela viesť natoľko južne, aby mohli putovať v teple, a natoľko severne, aby museli ísť cez hory miesto okolo nich, nedostali sa do lesov na juhu a mohli prebrodiť väčšie rieky. Krátko povedané, je nanajvýš pravdepodobné, že Veľká východná cesta mala počiatok v tejto pradávnej ceste.

Noldor a Vanyar pokračovali v ceste na Západ, až dospeli k Veľkému moru na pobreží medzi Balarskou zátokou a zálivom Drengist. Najskôr však samozrejme prekročili Sirion. Elfovia sa zľakli sveta vôd a stiahli sa do im známejších kopcov a lesov, hlavne do Neldorethu a Regionu, kde sa utáboril Finwë. Zostali tam dlhé roky.

Lenwë medzitým odviedol niektorých Teleri na juh po prúde Anduiny. Neskôr sa stali známymi ako Nandor, "tí, ktorí sa obracajú naspäť". Niektorí zostali okolo Veľkej rieky, iní šli k moru a časť z nich musela nakoniec prejsť Rohanskou bránou do Eriadoru. Obklopili ich veľké lesy, a tak sa z nich stali lesní elfovia, snáď predkovia lesných elfov, ktorí obývali Temnohvozd a Lórien. Ľud Denethora, syna Lenwëho, nakoniec prekročil hory na západe z Eriadoru do Ossiriandu a hneď na to bol premenovaný na Laiquendi, Zelených elfov. Väčšina Teleri pokračovala v ceste na Západ o veky skôr než Denethor, zatiaľ čo Vanyar a Noldor stále ešte čakali v Beleriande, avšak Teleri sa opäť zastavili – tentokrát východne od rieky Gelion.

Na Ulmovu výzvu pritiahol Ossë do Balarskej zátoky osamelý ostrov a previezol Noldor a Vanyar do Valinoru (podľa jednej povesti to bol ten istý ostrov, na ktorom sa do Valinoru prepravovali Valar). Teleri boli veľmi vyvedení z miery tým, že sa na nich opäť zabudlo, a mnohí postúpili na západ k ústiu Sirionu. Po dlhých rokoch odlúčenia poslal Ulmo ostrov späť, mnohým sa však už nechcelo odchádzať. Niektorí si zamilovali Bližší breh a stali sa z nich Falathrim, pobrežný ľud - medzi nimi Círdan, Staviteľ lodí, vládca prístavov Eglarest a Brithombar. Elwë zmizol v Nan Elmothe a mnohí z jeho ľudu sa vrátili do lesov a hovorili si Eglath, Opustený ľud. Keď sa však opäť objavil, stali sa z nich Sindar, Šedí elfovia.

Väčšina Teleri vyplávala na Západ, ľutovali však stratu známej zeme. Na ich prianie zakotvil Ulmo ostrov v zátoke a tam zostal naveky stáť ako Tol Eressëa, Osamelý ostrov. Valar otvorili Calaciryiu, aby na Teleri dopadla žiara zo Svetelného priesmyku. Vo vnútri priesmyku vzniklo mesto Tirion, v ktorom sídlili Noldor a tiež Vanyar (dokým sa nerozhodli odísť na pláne Valinoru). Nakoniec začalo svetlo Teleri priťahovať. Vtedy ich Ossë naučil stavať lode a doviedol ich na breh, kde žili v Alqualondë.

Späť