Enti - Myšlienka entov, ochrancov olvar

Autor: , Pridané: 01. 01. 1970, 07:00

Keď Aulë stvoril trpaslíkov a dostalo sa mu od Ilúvatara milosti, zveril sa so svojím dielom Yavanne. Tá však nebola potešená, lebo videla dopredu koľko zlého napáchajú ich sekery i sekery ostatných Ilúvatarových detí. Starosť mala predovšetkým o olvar - stromy a rastliny, ktoré na rozdiel od kelvar - zvierat a živočíchov, nemali nohy, a nemohli utiecť pred zubami neľútostného železa.
Dlho chodila a trápila sa, čo sa môže diať v Stredozemi v nasledujúcich dňoch. Preto predstúpila pred Manwëa a pýtala sa ho, či je pravda, že až Deti prídu, dostanú vládu nad všetkým, na čom sa lopotila, a budú s tým nakladať, ako budú chcieť. Manwë jej pritakal, avšak nebolo mu jasné prečo sa ho na to Yavanna pýta.
"Pretože mám v srdci úzkosť, keď myslím na budúce dni. Všetky moje diela sú mi drahé. Nestačí, že ich toľko zmaril Melkor? Nebude nič, čo som vymyslela, slobodné od nadvlády iných?", odpovedala Yavanna. Na to jej Manwë položil otázku, čo by si vyhradila, keby bolo podľa nej, čo je jej z celej jej ríše najdrahšie.
"Všetko má svoju cenu," povedala Yavanna, "a každá vec prispieva k cene iných. Ale kelvar vedia utekať alebo sa brániť, no olvar, ktoré rastú, nemôžu. A medzi nimi sú mi drahé stromy. Dlho rastú, rýchlo sa dajú zrúbať, a pokiaľ sa nevykupujú ovocím na vetvách, málo sa trúchli nad ich odchodom. Tak to vidím v mysli. Kiež by mohli stromy hovoriť za všetko, čo má korene, a trestať tých, ktorí im krivdia!"
"To je zvláštna myšlienka", povedal Manwë.
"Ale v Piesni bola," povedala Yavanna. "Veď zatiaľ čo si bol na nebesiach a budoval s Ulmom oblaky a vylieval dažde, ja som zdvíhala vetvy veľkých stromov, aby ich prijali, a niektoré vo vetre a daždi spievali Ilúvatarovi."
Potom sedel Manwë mlčky a myšlienka, ktorú mu Yavanna vložila do srdca, rástla a rozvíjala sa; a Ilúvatar ju uvidel. Tu sa Manwëmu zdalo, že Pieseň okolo neho opäť zaznieva, a teraz si všímal mnohé veci, čo síce predtým počul, ale nevšimol si ich. A nakoniec sa obnovilo Videnie, ale teraz nebolo vzdialené, pretože on sám bol vo vnútri neho, a predsa videl, že všetko je podopierané Ilúvatarovou rukou; ruka siahla dovnútra a vyšlo z nej mnoho divov, ktoré mu boli do tej doby skryté v srdciach Ainur.
Tu sa Manwë prebral, zostúpil k Yavanne na Ezellohar a usadol k nej pod Dva stromy. A Manwë povedal: "Kementári, Eru prehovoril a povedal: "Domnieva sa snáď niekto z Valar, že som nepočul celú Pieseň do najslabšieho zvuku najslabšieho hlasu? Hľa! Až precitnú deti, precitne i Yavannina myšlienka, povolá z diaľky duchov a tí vidu medzi kelvar a olvar, niektorí sa tam usídlia, budú ctení a ich spravodlivý hnev bude obávaný. Načas: dokiaľ budú pri moci Prvorodení a dokiaľ budú Druhorodení mladí." Nespomínaš si však teraz, Kementári, že tvoja myšlienka nespievala vždy sama? Nestretla sa snáď tvoja a moja myšlienka, takže sme sa spolu rozleteli ako veľké vtáky, ktorí sa vznášajú nad oblakmi? I to sa stane vďaka Ilúvatarovi, a než precitnú Deti, vyletia na krídlach podobných vetru orly Pánov Západu." Potom sa Yavanna zaradovala, vstala, rozpriahla ruky k nebesiam a povedala: "Vysoko rastú stromy Kementári, aby tam mohli sídliť Kráľovi orly!"
Ale i Manwë vstal a zdalo sa, že sa týči do takej výšky, že jeho hlas doliehal k Yavanne ako z ciest vetra.
"Nie," povedal, "len Aulëho stromy budú dosť vysoké. Orly budú sídliť na horách, a budú počuť hlasy tých, ktorí k nám volajú. V lesoch však budú chodiť Pastieri stromov." povedala. "Nech si teraz dajú tvoje deti pozor! V lesoch totiž bude obchádzať sila, ktorej hnev vzbudí len na vlastné nebezpečenstvo."

Späť