Návrat kráľa (SK)

Autor: , Pridané: 01. 01. 1970, 07:00

********************

Nad zemou leží dlhý tieň,
na západ sa strú krídla tmy.
Veža sa chveje. K hrobom kráľov
sa blíži osud. Mŕtvi precitajú,
lebo udrela hodina vierolomných.
Pri kameni Erech opäť povstanú
a z hôr začujú trúbenie rohu.
Čí to bude roh? Kto ich zavolá
zo šerého súmraku, zabudnutý ľud?
Dedič toho, komu prisahali.
Príde zo severu, hnaný tiesňou,
On prejde bránou Ciest Mŕtvych.

********************

Z temného Chmúrneho žľabu za kalného rána
s thénmi a kapitánmi tiahol Thengelov syn.
Do Edorasu prišiel, so starodávnych siení
držiteľov marky, hmlou zahalených,
kde sa zlaté trámy prítmím zaodeli.
Odobral sa od svojho slobodného ľudu,
od kozuba a trónu, od posvätných miest,
kde dlho hodoval, kým svetlo nezamrelo.
Kráľ sa dal na cestu, v pätách strach,
pred ním osud. Vernosť ho viedla,
prísahy zložil a všetky splnil.
Théoden sa dal na cestu. Päť nocí a dní
na východ neúnavne tiahol Eorling
cez Úval, cez Mokrade, Firiensky les
so šesťtisíc kopijami do Zeme slnka,
k mocnému Mundburgu pod Mindolluinom,
mestu morských kráľov v kráľovstve juhu,
obľahnutému nepriateľom a ohňom.
Hnal ich osud, hltala ich tma,
kone i jazdcov. Údery kopýt v diaľke
do ticha klesali. Tak hovoria piesne.

********************

Povstaňte, jazdci Théodenovi!
Kruté činy – oheň a meč – čakajú!
Oštepy lámte, štíty trieštite,
deň meča, červený deň, kým slnko svitne!
Vpred, vpred! Do Gondoru!

********************

Verný, a predsa skaza svojho pána,
Bielohriv, padol za čierneho rána.

********************

Z pochybností, z temnoty do zrodu dňa
vyšiel som s mečom prostred ohňa.
Srdce zomiera, k zmaru sa nádej skláňa,
už len hnev, len skaza a ohnivý súmrak!

********************

Vo vrchoch mocne zahučali rohy
v Južnom kráľovstve blýskali sa meče,
kone ako víchor leteli do Kamennej zeme.
Tak sme počuli.
Vzbĺkla vojna.
Théoden v nej padol, z Thengelovho rodu,
nezavíta viac do zlatých siení,
neuzrie už zelené lúky na severných pláňach,
kráľ mocný a vojska veliteľ.
Harding a Guthláf, Dúnhere a Déorwine,
Mocný Grimbold, Herefara a Herubrand,
i Horn a Fastred –
bojovali a padli v ďalekom kraji.
V Mohylách Mundburgu ležia pod prsťou
pri pobratimoch, pánoch Gondoru.
Nevrátil sa Hirluin Krásny do hôr po mori,
ani Forlong starý do kvitnúcich dolín
domoviny v Arnachu.
Do tmavých vôd hlbokého Morthondu
pod tieńmi hôr už nepozrú
urastení lučištníci Derufin a Duilin.
Smrť brala za zrána i večera
pánov a vazalov.
Predlho už spia pod trávou Gondoru
pri vlnách Veľkej rieky.
Sivá tečie ako slzy a striebrom sa jagá.
Vtedy sa však červená valila a hučala,
jej pena krvou sfarbená blčala v západe.
Za večera vrchy ani majáky horeli
a v Rammas Echore červená rosa padala.

********************

Keď vanie čierny dych
a blíži sa posledný vzdych,
keď v tme zaniká hlas,
príď, príď, athelas!
Život do skonu sála,
Prúdi z dlane kráľa!

********************

Striebristo zurčia potôčiky z Celosu do Erui
na zelených pláňach Lebenninu!
Vysoko tam rastie tráva. Vo vetre od mora
biele ľalie sa kníšu
a chvejú sa zlaté zvončeky mallosu a alfirinu
na zelených pláňach Lebenninu
vo vetre od mora!

********************

V západných krajoch pod slnkom
prichádza na kvety jar,
voda zurčí, rozkvitá strom,
vrchom hladí vietor tvár.
Za jasnej, bezmračnej noci
kníšu sa statné buky,
elská hviezda s čarom moci
svieti na svieže lúky.

Na konci ciest Sam tu leží,
v hlbokej tme pochovaný,
v najmocnejšej čiernej veži,
v srdci samé rany.
Za tieňmi však slnko vstane,
svitnú hviezdne oči,
pôjdem zasa v jasnom ráne,
s tým sa Sam nerozlúči.

********************

Nech žijú poloviční! Chváľme ich veľkou chválou!
Cuio i Pheriain anann! Aglar’ni Pheriannath!
Chváľme ich veľkou chválou, Froda a Samveda!
Daur a Berhael, Conin en Annûn! Eglerio!
Chváľme ich!
Eglerio!
A laita te, laita te! Andave laituvalmet!
Chváľme ich!
Cormacolindor, a laita tárienna!
Chváľme ich! Nositeľov Prsteňa, chváľme ich,
chváľme veľkou chválou!

********************

Do mora, do mora! Kde biela čajka kričí,
Kde fúka vietor a val bielych vĺn sa týči.
Na západe slnko kleslo, ostala žiara bledá,
Počuješ to volanie, počuješ, loď moja šedá?
A hlasy môjho ľudu, čo sa predo mnou už bral?
Opustím lesy, kde v mladosti vietor vial.
Naše dni sa končia, naše roky zomierajú
Sadnem na loď, rozlúčim sa, dám pozdrav kraju.
Na Posledný breh sa valia dlhé vlny,
Stratený ostrov volá, posiela nám, posiela člny.
Eressëa, Elfia, nenájde ich nikdy človek.
Stromy tam nepŕchnu, nikdy sa tam nekončí vek.

********************

Spievajte, ľudia veže Arnor,
Sauronovej ríši je navždy koniec,
Temná veža leží zvrhnutá.

Spievajte, jasajte, ľudia Strážnej veže,
lebo vaša stráž nebola márna.
Čierna brána leží v troskách,
prešiel ňou váš kráľ
a zvíťazil.

Spievajte a buďte šťastné, deti západu,
lebo navrátil sa vám kráľ,
a bude medzi vami prebývať,
po všetky vaše dni.

Strom, ktorý vädol, obnoví sa životom,
on sám ho zasadí na výšinách,
a mestu bude požehnané.

Spievajte, ľudia!

********************

Z tiesne a tmy do úsvitu dňa šiel,
so spevom v slnku vytasil meč.
Nádej vzkriesil, v nádeji zhynul,
nad smrť a strach, nad osud vystúpil,
zo zmaru, zo života do slávy dospel.

********************

Letí cesta, letí v diaľku,
Letí priam od mojich dverí,
Doďaleka, kde sa šerí.
Nech však iný po nej mieri,
Nech on novú cestu začne!
Ustatý a unavený,
Ja sa radšej najem lačne
Zaspím dobre naladený.

********************

Čo tu všetko nemá pána,
Možno je tam skrytá brána.
Cestu k nej už dávno znám,
No znova sa ja po nej dám,
Až ta, kde v hmlách sa stráca,
Na východ od Slnka,
Na západ od Mesiaca.

********************

A! Elbereth Gilthoniel!
silivren penna míriel
o menel aglar elenath,
Gilthoniel, A! Elbereth!
Ešte sa pamätáme, my čo tu prebývame
Tu v ďalekej zemi pod stromami,
Ako hviezdny svit na západnom mori mámi.

******************** Späť