Silvester v Spoločenstve

Autor: Matej "Fin" Lupták, Pridané: 04. 01. 2005, 22:55

Rok s rokom sa zišiel a tak ako posledne, i tento rok sa koniec opäť niesol v znamení Tolkiena. A síce, opäť raz sa na Silvestra udiala VIP akcia, či krajšie povedané, akcia pre pozvaných členov (a jedného ex-člena :)) – tzv. familiárne nazvaná randirova chata. Keďže rola mocného čarodeja v tohtoročnom podniku nebola až taká hmatateľná, rozhodol som sa prebrať kronikárske žezlo z jeho rúk a sám zaznamenať mocné skutky uplynulej epochy.
Tento rok mala akcia skutočne vysoké ambície a je nutné už takto na úvod poznamenať, že ich naplnila celkom dobre. Ťažko nájsť nejakú zradu v programe, veru ťažko, čiže budem písať zaujatý report :). Kto tam bol, istotne mi dá (vo väčšine prípadov) za pravdu, kto nie, tak toho si už nájde pomsta... nenadarmo sa hovorí, že je pero silnejšie ako meč.
Všetko sa započalo osudného dňa – toho času 29. v poradí z celkového počtu 31, ktoré tvoria mesiac december. Bola to streda ako vyšitá, keď sa do dejiska chaty začali zliezať tvorovia zo všetkých kútov Slovenska. Ako prvá dorazila najpočetnejšie výprava v zložení Randir, Boromir a temné trio uzatváral Ganjalf. S nimi kráčal i statočný rohir Erkenbrand, Nenwen a Cranky s Macom. Ich neľahkou úlohou bolo nahodiť chatu do pohotovostného režimu a spojazdniť ju do príchodu mojej maličkosti (:)). Čas ubiehal ako voda a na chatu dorazila ďalšia „várka“ v zložení temnej hlavy bielej rady (:) milujem tento paradox :)) – Depresa – ďalej Shadowa s drahou polovičkou (jeho) Sachmet. Cesty sa nadlho odmlčali až do neskorého večera, keď do údolia tieňov dorazilo duo v zložení Silwen a mojej maličkosti. Je na mieste poznamenať, že sme cestu našli sami (heh), aj keď sa nám oproti vydala mohutná výprava. Čo vám budem hovoriť, cesty Sauronove sú nevyspytateľné, ako áno, ako nie, no jednako sme ešte na stanici v BA stretli mocného čarodeja číslo dva, samotného Sarumana spolu s ďalšou mocnou ríše stredozemskej, Melian. Či to bola náhoda nechám na uvážení ctihodných čitateľov, no jednako to bolo véééééľmi príjemné stretnutie. Detaily nebudem rozoberať, ale cestou na mlynské nivy som zažil najbrutálnejší smiech svojho brutálne veselého života čoho dôsledkom bolo, že sme takmer zmeškali železného tátoša. Slza sa mi natískala do oka, keď Mel s Willom mizli v dave a kráčali v ústrety Silvestru mimo SR.
Aby som ale neskákal ako škaredé veverice Temnohvozdu.., vrátim sa k ústrednej dejovej línii. Po našom príchode (ako inak, všakže :)) sa začala tá správna, hlavná, časť programu chaty. Po veselom zvítaní a úvodnom slove Randirovom sa oslava mohla začať. A že sa aj začala... ale som si sľúbil, že sa to pokúsim celé napísať na nejakom rozumnom priestore... a aby som bol úprimný, nejako som pozabudol, čo presne sa dialo :)). Aha. V dolných častiach sa diali hrdinské skutky v AD&D a hore, naopak, po polnoci započali prvé riešenia hlbokých životných právd a Magicovanie. To samozrejme pri všetkej počestnosti môjho mena a mojej zábudlivosti. Povedal by som príslovečnej, ale tak zle na tom nie som. JA nie :). Okolo.. no prosto v neskorej noci sme sa odobrali spať, no ďakujem pekne.. možno aj niekto spal, no niektorým jedincom to nebolo súdené až do neskorých hodín ranných. Či už to bolo spôsobené váhou hlbokých myšlienok a filozofických debát, ktoré sme z pohodlia (pozn. autor: pohodlia :)) postele či spacáku riešili do neskorých ranných hodín, až do toho času, kým sa z dolných častí chaty neozval budík a nenastal čas na odchod mocného čarodeja. Bolo to neskutočne nepríjemné vstávanie... (pozn. autor: čitatelia si teraz predstavujú môj škaredý škodoradostný smiech :)). Napokon sa to nejako zvládlo a my sme po krátkom čase zapadli do spacieho ošiaľu. Ja osobne som sa po 10 minútach zobudil na to, že je v miestnosti nejako ticho.. v tom si môj spiaci mozog uvedomil, že to je dobre a mal by som nasledovať jeho príklad... a tak sme spali :).

Štvrtok, deň druhý sme začali pár hodín pred obedom.., teda ak sa nemýlim. Zase raz sa mi z mozgu stratila nejaká tá dátová stopa :(. Tento deň bol určený na smelý pochod do Modry, ktorý mali zastrešiť samaritáni z PTP spolu z pár pomocnými zbormi. Rozjazd bol pomerne rozpačitý.., ale napokon sa nám predsa len a viac menej podarilo dohodnúť na počte fliaš a plechoviek .. jedla :). Ukázalo sa to ako veľmi chytré, keďže sme mali až do posledného dňa tučné zásoby a museli, my chudáci, furt jesť. Okolo obeda (presne neviem ani keby ste ma rozkrájali..) sa nám podarilo zásobovaciu čatu vykopať z domu a tak sa statoční dobrovoľníci v zložení veľkých chlapov (pozn. autor: neboli všetci.. ja som musel ostať v chate, že keby niečo, aby bol doma nejaký veľký chlap :)) Boromira, Shadowa, Erkena, Depresa (pekne vzostupne zoradení) vydali na pochod. Šarmantnú spoločnosť im robila Sachmet spolu s Nenwen a tuším ešte niekto, Shadow ale akurát píše, že už nik... tak potom ak tam bol ešte niekto posielajte kamene na neho. Že nemáš za čo :). My ostatní sme teda zostali na chate.. ani neviem, ako nám to ubehlo.. no skrátka za pár desiatok minút nastal ten správny čas, aby sme sa vydali naproti Eruantalonovi s Dandy v sprievode Númen. Zastihli sme ich, nečakane, ešte na zástavke.. no je ten svet skrátka malý.
Po zvyšok času do návratu nákupcov sa zoznamovali s chatou.., a potom sa pustili do hrania stolovej verzie LoTRa.. nemusím pripomínať, že by sme vychcípali, nebyť návratu z nákupov, ktorým sme sa vybrali naproti. Našťastie sa hra potom anulovala pri vyjedaní zaslúženej praženice. Resp. našťastie.. Randir sa už sadisticky tešil, že temný pán vyhrá.. no osud to chcel inak.
Zásoby boli úspešne na chate, nikto cestou neutrpel žiadne zranenie.. večer sa mohol začať. Jednu chvíľku – prvú a poslednú na tejto chate – sa dostavila mierna nuda, kým sa varilo žrádlo.. a tak som dostal spásonosný nápad.. ísť si zahrať basketbal. Ehm. Áno, fakt. A tak sme, my športovci (Erken a ja :) zobrali loptu a vyrazili. Vonku tma ako... ako v lese a tak sme sa vykempili na skalku, kde som bol ja a dole Erken, aby sa vyrovnal môj výškový handicap :). Nie som si celkom istý, či už dneska sa udiala istá kontroverzná akcia hodná klubu Malkavianov.. a síce, že sa nežná populácia vybrala v mraze umývať si vlasy do vzdialeného potoku, ale prosto myslím, že sa niečo také stalo. Áno, viem, že my sme si hádzali loptu.. a čo – umývať si vlasy keď mrzne v ľadovom potoku je podľa mňa väčšia hlúposť.., že Silwen, že Cranky... všakže dámy! Joj. No po dlhom a napínavom športovaní sme podľahli volaniu divočiny a vkročili nazad do chaty naproti teplu. Po chvíli dorazili aj isté osoby od potoka. Studené, mokré, ale spokojné.. pche. A že vraj tá lepšia časť ľudstva. (pozn. autor: toto si budem asi dlho žehliť, však :)).
Po dlhých prieťahoch sme sa konečne dostali k skupinovým činnostiam typu AD&D.. čo je ale príbeh sám o sebe.., v pamäti mi utkvelo najmä to, ako môj trpaslík s charizmou na hodnote 9 pri úteku pred skřetmi zavrtel zadkom o toľko lepšie, ako Silwenkina ľudská bojovníčka s atribútom 18, že ich dokázal omámiť. Áno, to sa naozaj chválim :). No skrátka celé dobrodružstvo bol jeden veľký roleplaying, kto nezažil, neuverí :). Hore sa drtil Magic, dookola a dookola, skrátka sa hral Magic :). Napokon som neodolal vábeniu a tiež sa pridal. JA. Slušný výkon, len čo je pravda. Napokon sa to tak vyvinulo, že som v 5 hre do kruhu zvíťazil.. viem, som dobrý. Ale zas.. ehm.. viem.., blbí majú šťastie :). Čas maniakálne ubiehal a ja som sa veru nenechal nahovoriť na ďalšiu hru, lebo som tušil, že až taký blbý nie som... čím chcem povedať, že by som nemusel mať zase šťastie... čím chcem povedať, že by som nemusel zase vyhrať. No :). Okolo jednej hodiny sa už posedenie vyprázdnilo.. niekto dostal úchylný nápad (niekto.. však Randir), že nadišiel ten správy čas na trochu erotiky. Ehm. Aby som upresnil, čisto na báze teoretickej (pozn. autor: večná škoda.. ale keď si nechcú dať povedať :)) a tak sme sa v učenom zložení Boromir, Randir a moja maličkosť pustili do mierne zvrhlého príbehu.. keby niekto chcel vedieť, čo to asi je zvrhlý.. tak, ehm, vo vlaku.. a vo veľkom nepomere voči nežnému pohlaviu. Viac sa rozpíšem až po desiatej, keďže sme slušná stránka (sme a basta!!). Nech je ako chce, aj zvrhlé myšlienky po čase došli, čiže sme sa dali hrať spanilú hru mestečko (mafián a zlodej.. všetci poznáme). Poviem vám, toľko lží, neprávd, prekrúcania a hlavne vykecávania som nezažil... dlho predtým. Na povrch vyplávali tieto naše spanilé vlastnosti.. pre zaujímavosť som si zahral Eómera, Legolasa ba i Gluma a iné nechutnosti. Môj osobný maximálny bonus bola Silwen ako veľký čierny pavúk :). Ale našli sa fakt brutality. Dokonca som na seba tak nejako zvrhlo hrdý, ako sa občas darilo. Ale cena za brutálny herecký výkon patrí aj tak Erkenovi – dodnes nepochopím, jak s tým ukrivdením výrazom ukecal Númen!! Veruže, dobre som vybral toho vraha (pozn. autor: to je kompliment! :).
Ako áno, ako nie, no viac menej nám ta hra vydržala v kuse 5 hodín len s prestávkami na cigarety a močové cesty :). Okolo 6 hodiny rannej sme už väčšinou spali spánkom nevinných.

Silvester – áno, vážení a milí, je to tu. Starý rok sa končí a nastupuje jeho posledná fáza. Deň sme začali, ako sa patrí, okolo 13. hodiny. Zbytočne sa aj hnať. Do večera prišiel na rad tučný vampír. Zomieram túžbou o ňom napísať, ale nebolo by to ono a nechcem to kaziť, čiže to nechám tak. Vampír zabral dosť veľa času, čo ja viem, dole sa hralo dračí doupě, ale o tom vám veľa nepoviem, keďže som v tom čase jazdil po uliciach Rímu v tučnom BMW (pozn. autor: skrátka som to už, pomaly príslovečné, tučné BMW nemohol nespomenúť :)). Do polnoci bol ešte kopec času, ale nejako som v tom zápale činností ani nestihol zaregistrovať, ako to letelo. Medzi iným sa s úderom 20. hodiny udiala obradná ceremónia, majestátne pálenie Windows XP, service packov a podobných piačovín :). Keby to niekomu chýbalo.. bude k dispozícii až prehnane podrobná foto dokumentácia. Škoda len, že sa nedali zaznamenať Randirove príhovory v medzerách obradu. Stalin a Stalinizmus je fakticky mocne poučné čítanie pre všetky generácie. Ako prví sa obrad rozhodli znesvätiť Erken s Boromirom, keďže sa rozhodli hrať Magic. Potom už neboli v ceste zábrany a tak sme ich nasledovali aj ja s Depresom. Poriadne sme si to všetci rozdali :)). Ten Magic. Tuším, že tá 5hra bola až dnes.. ale som si vôbec nie istý.. tak verme tomu, že to bolo včera (z pohľadu dňa o ktorom práve píšem :). Medzi iným som stále prehral :). Ale som sa to naučil hrať.. ktovie, čo mi budúcnosť prinesie. Medzi iným :).
Po Magicovom šialenstve sa situácia schladila a rozliezli sme sa po celej dĺžke kresiel a pohoviek v obývačke a oddávali životu divokých tučniakov. Sedeli, ležali, jedli, mávali plutvami a viedli lenivé, no o to hodnotnejšie debaty. Napr. ja som utvoril prvý rekord s jojom. Svoj rekord :). Na chvíľu som ho pustil z rúk a už som bol nechutne prekonaný Eruom. Zloba. No aspoň to pre mňa bol výzva do ďalších dní. Ako sa večer príjemne míňal a hodiny utekali k polnoci aj nás zaplavovalo vzrušenie z blížiaceho sa nového roka. OK, vôbec nás to nevzrušovalo, ale tak pre potreby tohto textu dajme tomu, že áno. Čiže hráme ďalej. Všetci vzrušene postávali pred dverami, zúrivo dupkali nohami a ja som sa rýchlo vydal po černokňažníctva, ktoré mali v pekelnom ohni spáliť starý rok, aby z jeho popola vzišiel nový. Síce napokon stáli na nič.. ale boli pekné a hlučné :). A to je hlavné. Čiže sme sa všetci nesmierne vzrušení vypravili na lúku, zažali prskavky, odpálili šampanské, zakúrili iné veci.. a tiež tie fontány černokňažnícke. Nový rok tu bol, k nemu neodmysliteľné želania, podávania rúk, vrelé bozky a SMSkové šialenstvo.. čo najrýchlejšie, kým nemenovanému operátorovi padne sieť. Samozrejme, dve minúty po polnoci aj spadla.. ale som stihol dve správy dostať a na jednu odpovedať. Hehehe, kto umí, ten umí :)).
Po návrate sme sa prvý a poslednýkrát zišli všetci v obývačke a chvíľu kolektívne vítali nový rok. Bolo to také dojímavé, že som sa neubránil hltu životodárneho moku. Keď sme už pri tom nealkoholickom moku, čoskoro sa udiala ďalšia zaujímavá akcia, a síce pokus s jednou plechovkou zlatého chleba, frčkou a jednou osobou.. snažili sme sa zrolovať plechovku... padlo ich skutočne veľa, viac menej bezúspešne.. nakoniec ma už zunovalo liezť na plechovky, tak to skúsil Erken, ja som frčkoval a čoskoro sa aj dostavil relatívny úspech. Pri druhom pokuse som síce ledva stihol odpratať paprču z línie dopadu, ale prosto adrenalín... veď to poznáte :). Okolo druhej hodiny nového roku sme už ostali len tí najotužilejší a vo svetle sviečok, pri fľaši nápoja bohémov trúsili rozumy. Medzi iným spravil Boromir rekord s jojom. Vrrrr. Čo sa preberalo už nie je podstatné.. ale bolo to veľmi dôležité určite :).

Na druhý deň, prvý deň nového roku, nastal čas lúčenia, keďže sa početná kompánia nanešťastie musela odlúčiť. Čiže sme na chate ostali v poskromnom zložení. Okrem Cranky s Macom, Randira a Nenwen, Depresa a Silwen i Númen tam ostala už len moja maličkosť. Nejaké prevratné činnosti sa nám nechcelo riešiť, tak na rad prišiel druhý vampír. Tuto skladám jednu bohovo obrovskú absolútno poklonu Depresovi, ktorý to zvládol úžasne a tá atmosféra bola neskutočná. V tme, pri svetle sviečky, s magickým pozadím v podaní Ozzyho a Black Sabbath (potom tie ďalšie som už veľmi nepobral) to bolo husté. Človeku fakticky cítil chvenie na chrbte či v žalúdku. Som bol ako fakt mimo. Dík za tento zážitok :). Ako sa večer blížil ku koncu, Vampír sa dohrala tak sme sa museli chtiac-nechtiac rozlúčiť s Macom, Cranky a Númen, ktorí bohužiaľ fičali domov. A tak sme osameli. Len my, LoTR a hŕba žrádla. To jedlo sme si síce (ja) až tak neužili.. ehm.. ale v LoTRovi padol rekord :). Zvyšok večera bol cenzurovaný.. ale skrátka a dobre.. titul liehový kráľ už je obsadený, čiže Liehulienka viac nebude sama :).
Ako ostatne aj ten minulý, no i tento Silvester sa pre všetkých účastníkov stal nezabudnuteľný.. ako to ostatne aj býva, keď sa stretne vynikajúca partia, vynikajúcich priateľov aby strávili vynikajúcich pár dní. Byť členom Spoločenstva sa naozaj oplatí!

Matej “Fingolfin” Lupták Späť