Stretnutie Spoločenstva Tolkiena nr. 2
ako to prebiehalo?

Autor: Guinevera, Pridané: 13. 07. 2002, 00:00

Je to tak. Dňa 13. júla 2002 sa konalo druhé veľké stretnutie členov Spoločenstva Tolkiena. Uskutočnilo sa, podobne ako minule, na Železnej Studničke. Stretnúť sme sa mali o 10.00 hod na lavičkách pred Hlavnou stanicou, aj keď druhý schod v hlavnej hale sa mi páčil viac. Po chvíľke blúdenia po stanici sa mi podarilo stretnúť Redhawka, Elen a Elfinku. Neskôr sa k nám pridali Shadow, Manwe, Sir Borisss a dvaja nečlenovia Ľuboš a Janka. Celkovo sa teda stretka zúčastnilo deväť ľudí. Považujem to za úspech, keďže minule nás bolo len sedem. Ako vidieť neprišiel žiadny zástupca temnej strany, (ja a Elfinka sa hlásime k dobru a ostatní zostali neutrálni), a neobťažoval sa prísť ani nikto z vedenia.
Na Železnej Studničke sme sa usadili pod veľkým košatým stromom, posilnili sme sa svojim lahodným jedlom a nápojmi a bavili sme sa, ako sme najlepšie vedeli. Ak by ste boli na stretku, videli by ste fakt perfektné bojové výjavy, zahrali by ste si kvalitný futbal a ….. a naháňali by ste Manweho, alebo by ste sa aspoň prizerali a na plné hrdlo smiali.
Áno, futbal fakt stál za to. Keďže nás bolo deväť, rozdelili sme sa na dva tímy po štyroch. (Jeden tím – Elen, Janka, Shadow, Ľuboš, druhý tím – Elfinka, Redhawk, Sir Borisss a ja). Manwe bol rozhodcom. Prvý polčas bol jednoznačným víťazstvom prvého tímu, ale niektorí hráči neboli priveľmi spokojní s priebehom hry a s rozhodovaním Manweho, a tak sa Manwe stal aj tentoraz prenasledovaným a nechýbalo veľa a skončil by v blízkom potôčiku.
Pobyt na slnku asi nestačil niektorým z prítomných, pretože cez prestávku si nadbytočnú energiu vybíjali bojom s papierovými mečmi. Poviem vám, že profesionálni bojovníci by mali čo robiť, keby ich mali za protivníkov.
V druhom polčase sa skóre zmenilo a obrátilo v prospech druhého tímu, ale musím povedať, že až po tom, čo sa striedali hráči (namiesto mňa nastúpil Manwe a ja som sa ocitla v pozícii rozhodcu), čo bolo asi dobre, keďže celková aktivita druhého tímu sa po mojom odchode zvýšila a ten nakoniec zaslúžene vyhral 5:4. Pravdepodobne boli všetci s výsledkom spokojní, keďže nebol ani len náznak toho, že by som v tom potoku mala skončiť aj ja.
V priebehu druhého polčasu sme sa dočkali aj milého prekvapenia, keď sa na nás prišiel pozrieť sám pán sietí a nazgul v jednej osobe - Frey. Chvíľku s nami pobudol a na chvíľku sa išiel pozrieť aj za Alfou (tá fenka z minulého stretka).
Samozrejme, že k takýmto akciám patrí aj oheň, no a na tej našej nemohol chýbať. Mužská časť šla nazbierať drevo a my baby sme mali potom niečo uvariť, k čomu nakoniec nedošlo a jedlo sa zjedlo studené. Problém bol totiž s umiestnením kotlíka a keďže sa ho nikomu z nás nechcelo držať nad ohňom, vyriešili sme to tak, že sme nič neuvarili.
Na záver stretnutia nás zase čakalo trošku nemilé prekvapenie. Keď sme sa rozlúčili s Manwem, Sir Borisssom, Shadowom a Freyom, šli sme ešte na kofolu do neďalekého bufetového zariadenia. Tam nás zastihol dážď a do nitky sme zmokli. Spoločenstvo sme rozpustili, a každý sme sa pobrali svojou cestou – ja som sa s Redhawkovou pomocou šťastne dostala na stanicu a odtiaľ vlakom – smer Trnava.

FOTKY ZO STRETKA

Guinevera

Späť