Les Garoton 2004
Alchymistove zápisky

Autor: Milan “Boromir“ Bahleda, Pridané: 10. 07. 2004, 12:25

...Uvádzam dodatok k príbehu o nájdení pokladu, ktorý som spísal podľa rozprávania účastníkov. Autorom dodatku je pravdepodobne alchymista Boromir, ktorý sa počas výpravy stratil v lese Garoton. Text našli a do hlavného mesta doniesli preživší členovia výpravy.
Niektoré časti boli nečitateľné, prípadne prekryté tmavými škvrnami. Zrejme ide o krv, alebo nejakú skurutiu špinu. Preto svojho času skúmal tieto zvitky aj Nearchos, autor známej štúdie o hygienických návykoch skurutov.
Dragoniates – autor kroniky 1. gildy

Alchymistov denník

Prípravy na odchod
Bol som vybraný do družiny, ktorej úlohou bude nájsť poklad v lese Garoton. Bude to zrejme mimoriadne ťažká úloha, pretože nemáme žiadne indície o mieste kde by sa mohol poklad ukrývať. Keď sa to tak vezme vôbec netušíme čo nás v začarovanom lese čaká. Svojich druhov spoznám až v deň odchodu. Urobil som menšie prípravy na cestu. Zadovážil som si jeden krátky meč a požiadal som svoju priateľku alchymistku Crankiu, aby mi prispôsobila odev na dlhú a náročnú cestu.

Expedícia

Deň prvý
1.
Našu družinu vedie rangerka Oľga. Mám trošku obavy či nám bude dobrou vodkyňou, pretože pôsobí dosť introvertne. Keď sa to tak vezme, asi ako každý z našej družiny. Azda až na mága Vinca, ktorý je ukecaný možno až príliš. Keď však dôjde na boj rozhodne by som ho chcel mať po svojom boku. Ďalšími spoločníkmi mi budú ranger Sagus, alchymistka Crankia a trošku (podľa môjho mienenia) nahlúply zlodej Jano.
Na tvár som si nechal namaľovať mystický znak, ktorý by ma mal (údajne) ochrániť pred zlom.

2.
Tak a sme v lese Garoton. Vyzerá to tu tajuplne a náš mág cíti zlo. Neustále mam pocit, že nás niekto pozoruje. Pred chvíľou sa medzi stromami mihla biela postava. Chceli sme ju nasledovať, ale stratila sa nám. Rozhodli sme, že sa najprv pokúsime nájsť zlatú baňu.

3.
Našli sme hostinec. Skúšali sme získať nejaké informácie, no mrzutý hostinský nám akurát rukou naznačil, ktorým smerom je zlatá baňa.
Rozdelili sme sa na dve skupiny. Ja so Sagusom sme dostali za úlohu preskúmať okolie a ostatní odišli hľadať baňu.

4.
Spolu so Sagusom sme objavili lesného druida, ktorý nám je ochotný (za poplatok) pomôcť.
No Oľga sa s ním nedohodla. Počas dolovania (vzhľadom na moje skúsenosti mi to išlo lepšie ako väčšine mojich druhov) Nás vyrušila skupina skurutov, vedená temným mágom.
Radšej sme sa vyhli stretu a ušli sme hlbšie do lesa.


5.
Postupne zhromažďujeme informácie a rôznofarebné byliny do elixírov.
V lese je podozrivo živo. Okrem nás a tlupy skurutov tu obsmŕda aj družina nepriateľskej gildy. Zrejme idú tiež po poklade. Spolu s Vincom a Sagusom som zašiel do rozborenej knižnice, kde sme stretli družinu paladinov. V družine majú aj mága a niekoľko liečiteľov.
Kládli priveľa otázok. Myslím, že sme obstáli a na konci rozhovoru nás považovali za neškodných hlupákov. Ich pomoc by sa nám mohla v budúcnosti hodiť a tak sme im pomohli odraziť útok temného démona, ktorý vyhlasuje Garoton za svoje územie.

6.
Opäť baňa a dolovanie. Do riti! Blíži sa skupina skurutov. Rozhodli sme sa na zotrvať na mieste. Možno si nás nevšimnú.

7.
Zobudil som sa na svoje hlboké nadýchnutie. Okolo mňa bol zvyšok družiny zrejme v rovnakom rozpoložení. Na lúke je aj nejaký človek , ktorý o sebe tvrdí, že je slon. Hmm.. Aké zvláštne. Čo sa vlastne stalo? Skuruti na nás zaútočili. Už pri výzve na boj sa k nim pridala naša alchymistka Crankia. Musím sa priznať, že so mal podobné zajačie úmysly, nakoniec som však zostal verný gilde. O boji rozprávať veľmi asi nemusím. Netrvalo dlho a všetci sme padli. Našťastie nám zostali všetky veci. Tí tupí skuruti nás neprehľadali. Nie nadarmo sa posmešne hovorí – chytrý ako skurut.

8.
Pokračujeme v pátraní. Pridali sa k nám dvaja rangeri z nepriateľskej gildy. Ako som sa dozvedel boli našimi špehmi. Predbežne spolupracujeme s paladinmi. Potrebujú moje staviteľské schopnosti na stavbu akejsi pevnosti. Spolu s nimi sme zoťali zopár temných.
Nastal daždivý večer a ja som sa zatúlal k nejakému vodopádu a jaskyni. Pri vode stojí človek v dlhom plášti a núka ma nejakým elixírom. Snáď ochutnám.

Deň druhý

1.
Zobudil som sa pri vodopáde. Na nič z predchádzajúceho večera si nepamätám.
Vyhľadal som svoju družinu. Vysvitlo, že potrebujeme krv lesného ducha. Tú dostaneme, keď donesieme „mocnú“ bojovú motyku povaľujúcu sa na okraji lesa. Rozhodol som sa ísť ju spolu s dvoma rangermi hľadať.

2.
Beda, prebeda, krivda... Po ceste sme stretli nepriateľskú gildu. Aby sme naznačili, že nevyhľadávame problémy (boli sme iba traja) ustúpili sme im z cesty. Nestačilo to a tak som si s ich vodcom (nejaký zlodej) vymenil zopár zdvorilostných fráz o vlastníctve lesa a ukázali sme si navzájom ako ďaleko dopľujeme. Začali tasiť meče. Ustúpil som dozadu no na nešťastie sa na mňa nalepili dvaja nepriatelia. Začal som postupne ustupovať k mojim rangerom. Kým som sa k nim dostal jeden už bol po smrti a ten druhý sa pridal k nepriateľovi. Všetci piati ma obkolesili a znemožnili mi útek. Dosekali ma na padrť. Našťastie sa v lesnom druidovi (i on sa zúčastnil môjho masakra) pohlo svedomie a oživil ma. Druhýkrát som sa teda vybral hľadať „mocnú bojovú motyku. Tento krát sa ku mne pridal mocný mág Vinco. Spolu sme bezpečne prešli celý les no bojovú motyku sme nikde nenašli. Ako sme sa neskôr dozvedeli predbehla nás nepriateľská gilda.
Alternatívnou úlohou bolo vyrobiť manový napoj. Všetko sa znova skomplikovalo, pretože nášho prihlúpleho zlodeja zabili a zobrali mu všetky veci vrátane farebných ingrediencií. Následne sme ho pre hlúposť vylúčili z našej gildy.
Vydali sme sa hľadať modré byliny.

3.
Našli sme modré byliny. Vyrobil som manový nápoj, ktorý sme vymenili za krv lesného ducha. Našli sme odkaz na miesto kde je ukrytá mapa k pokladu. Na našu smolu je to v elfštine. Musíme vyhľadať niekoho kto nám to preloží.

4.
Po ceste sme stretli lesného démona. S ktorým sme zviedli ľúty boj. Absolútne vyčerpaných nás prepadla nepriateľská gilda. Polovicu z nás vyvraždili. Znova som sa prebudil na lúke. Vybral som sa vyťažiť nejaké zlato. Keď som sa vrátil našiel som väčšinu členov našej družiny znova mŕtvych. Zistil som, že ich zabili nájomný vrahovia, ktorých si najal náš ohrdnutý zlodej. Zovrela vo mne krv a moje srdce zavolalo po pomste. Pridal som sa k družine paladinov. Jednako ma potrebovali kvôli stavbe a s ich pomocou som sa mohol pomstiť.

5.
Zúčastnil som sa na obrade znovupovstania silného lesného ducha. Urobilo to na mňa obrovský dojem. Myslím, že zlu v tomto lese odzvonilo. Všade je ticho. Je to predzvesť rozhodujúcej bitky.

6.
Obkľúčili nás. Nakoniec sme zlo podcenili. Nikto nečakal, že má až takú silu. Na stranu zla sa pridal aj vodca nepriateľskej gildy - Depres. Vyhľadal som ho očami a namieril naň svoj meč. Výzvu prijal.Bojujem s chuťou a rozdávam mu ťažké údery. Do riti! K Depresovi sa pridal nejaký temný bojovník. (ďalej sú čitateľné už len útržky – pozn.Dragoniates)... Dva meče proti jednému... ... lesný duch... stratil... ...liečiteľka je ďaleko... ...zlyhal som... ...dúfam.. ...odpustia...

Milan „Boro“ Bahleda
Späť