Seriál (4): Nazgulovia
štvrtý diel seriálu o rasách Stredozeme

Autor: , Pridané: 01. 01. 1970, 07:00

V 23.storočí Druhého veku Slnka v Stredozemi povstalo 9 silných príšer nazvaných v čiernom jazyku orkov – Nazgulovia, alebo Prsteňové prízraky. Zo všetkých Sauronových služobníkov a bojovníkov sa títo 9 rytieri zdali byt najsilnejší. Hovorí sa, že kedysi boli Nazgulovia mocný králi a čarodeji medzi ľudmi, ale každému bol daný Prsten moci od Saurona. Tieto prstene boli z 19 Prsteňov, ktoré Celebrimbor a elfskí kováči Eregionu ukuli pre Saurona. Veľa rokov ľudia užívali tieto prstene pre splnenie svojich túžob, no boli podriadené Sauronovmu Jednému prsteňu. Preto títo deviati smrteľníci žili mocou prsteňov a niekoľkokrát preklenuli dlžku života obyčajného človeka. Až ich telá vybledli.
Počas 23. storočia sa úplne stali prízrakmi mysliacimi len na to ako slúžiť Sauronovi, Pánovi prsteňov. Začali sa túlať svetom a páchať otrasné skutky. Nosili veľké čierne plášte s kapucňami, drôtené brnenia a strieborné helmy. Boli prízrakmi smrti a ich telá boli neviditeľné. Každý, kto sa pozrel do ich tváre zutekal strachom pretože tam nebolo nič, čo by mohlo udržat helmu a kapucňu. Niekedy sa tam, kde mala byť tvár, objavili dve červené hypnotické oci, ktoré horeli nenávisťou, mocou a plameňom. Zbrane Nazgulov boli početné. Nosili oceľové meče, čierne ozembuchy a dýky s magicky otrávenou čepelou. Používali kúzla podriadenia sa, vrhania ohňa, ich kliatby Čierneho dychu boli ako mor a ich krik mrazil srdcia nepriateľov. Nazgulovia boli nedotknuteľní smrteľníkmi. Nepomohli ani zbrane pokiaľ neboli požehnané elfskými kúzlami.
Po tisícky rokov Druhého veku Slnka, na čiernych koňoch, obchádzali Stredozem šíriac teror a strach. Po celý čas jednali ako Sauron, Pán prsteňov, osobne. Zmizli až potom, čo padla ríša Mordor a sedem ročné obliehanie Barad-Dur bolo prekonané Alianciou elfov a ľudí na konci Druhého veku. Isildur, Dúnadán, pán Gondoru odsekol Jeden prsteň zo Sauronovej ruky a Nazgulovia boli spolu s Pánom prsteňov vyhnaný do ríše tieňov a pustoty, do východnej zeme, kde už nemali žiadnu moc. Nazgulovia sa stali beztvarí a bezmocný na 13 storočí Tretieho veku. Jeden prsteň nebol zničený a Sauron znovu nadobudol tvar. A tak v 14.storočí si opät privolal a dal tvar svojim služobníkom, Nazgulom. Deviati čierny jazdci znova povstali na východe.
Najväčší a najsilnejší z nich sa vrátil na sever do Eriadoru, do kráľovstva Angmar, a vybudoval veľké útočisko Carn Dum. Privolal armádu orkov a diabolských národ z Ettenmooru. Vojna v Eriadore trvala šesť storočí. Vodca Nazgulov, ktorý sa v tom čase nazýval Čarodejník z Angmaru, viedol vojnu proti Dúnadánom z Arnoru a Carn Dumu vypustil veľa zla. Jedna veľká provincia po druhej padali pod nátlakom Nazgulov až do roku 1974, kedy posledná provincia Arthedain a mesto Fornost padli pod nájazdom barbarov. Čarodejník však nevlastnil kráľovstvo Dúnadánov nadlho. V roku 1975 bola jeho armáda rozdelená a zničená poslednými z elfích pánov Cirdanom, Glorfindelom a Earnurom, kráľom z Gondoru, v bitke pri Fornoste.
Čarodejník a Sauron to nepokladali za porážku. Napriek tomu, že prišli o armády orkov a barbarov, podarilo sa im zniciť Dúnadánov, a to pokladali za veľké vítazstvo Temných síl. Čarodejník z Angmaru, nazývaný Vodca Nazgulov opustil zruinovanú zem Eriadoru a vrátil sa do Mordoru. Sauron sa napriek tomu neukázal, ale zostal skrytý v Dol Guldure, v lese Mirkwood. Ostatní Nazgulovia sa tiež potajomky jeden po druhom nasťahovali do Mordoru. Boli povolaný aby obnovili nadvládu nad zemou a zhromaždili orkov. V roku 2000 sa deväť Nazgulov vybralo z Mordoru poraziť Dúnadánov na juhu, v Gondore. Dva roky po tom padla južná citadela, Minas Ithil, „Veža západu mesiaca“. Nazgulovia to miesto osídlili a nazvali ju Minas Morgul, „Veža čiernych prízrakov“, Veža Čarodejníka alebo Mŕtve Mesto. Pán Nazgulov, Čarodejní z Angmaru, sa teraz nazýval Morgulský kráľ a začal nosiť korunu. Bol to on, kto zabil Earnura, posledného kráľa Gondoru a začal niekoľko tisícročnú vojnu proti ľudom z Gondoru. Bojoval s kúzlami a armádou a nakoniec zničil ich silu a podrobil si ich zem.
Bolo to v roku 2951 kedy sa Sauron nazval Temným pánom a vrátil sa do Mordoru. Hovorí sa, že sa Sauron bál takto predtým nazvať, pretože si nebol istý, či niekto nevlastní Jeden prsteň, ktorý by ho mohol zničiť. Nikto netušil, že On ovláda prízraky, a že prízraky sú Nazgulovia z Druhého veku.
V roku 3018, Tretieho veku, začala Vojna o Prsten. V tento rok zistil Sauron, že Jeden stále existuje, a že nebol zničený, a tak poslal Nazgulov aby ho získali. Keď prišli k hraniciam Roklinky, boli zbavený koňov, pri Bruinenskom brode. Boli odohnaný silou elfov, ktorý vládli rieke. Po tom sa objavili v ešte silnejšej forme na tátošoch ohavných ako oni sami. Tátoše boli okrídlené potvory, pre ktoré nemali elfovia ani ľudia pomenovanie. Boli to starodávne tvory, ktoré obývali svet pred tým než sa začal čas odpočítavať. Napriek tomu, že mali zobáky a pazúry, neboli to ani vtáky ani netopiere. Boli to plazy staršie ako draci. Boli stvorené Melkorom, Sauronovým učitelom v kobkách Utumna, kde hady, Krakeny a ostatné príšery prišli na svet. Krmené na telách orkov vyrástli a boli väčšie ako akékoľvek tvory vo vzduchu. Tieto stvorenia nosili Nazgulov na chrbtoch ponad zem s rýchlosťou vetra.
Napriek ich sile a hrôze boli Nazgulovia v Bitke o Prsteň smrteľne zranený, pretože Prsteň bol v rukách nepriateľov. V Bitke na Pelennorských poliach bol Morgulský pán, ktorý nemohol byť zranený rukou smrteľníka, zabitý ženou Éowyn z Rohanu a hobitím bojovníkom Meriadocom Brandybuckom. Osem Nazgulov však stále žilo, ale netrvalo dlho a boli tiež zničený, keď povstali pri Čiernej bráne Morannonu. Sauron prikázal aby priviedli k činnosti Orodruinu, Horu plameňa, ktorá bola nazývaná Hora osudu, kde na nich čakal hobit Frodo Pytlík s vládnucim prsteňom. Nazgulovia uháňali s vetrom o preteky. Frodo však vhodil Prsten do plameňov Hory osudu a tak bol zničený.
V tom momente Sauron a všetci jeho služobníci boli zničený. Ako padla Čierna brána, Temná veža Barad Dur sa rozkývala a stiahla škriekajúcich Nazgulov v lete do plameňov, ktoré ich navždy pochovali. Späť