Elfovia - Tretia a Štvrtá bitka

Autor: , Pridané: 01. 01. 1970, 07:00

Tretia bitka (Dagor Aglareb, Slávna bitka)

Počas šesťdesiatich rokov po Dagor-nuin-Giliath sa Noldor pevne usadili v Stredozemi. Morgothovi informátori sa domnievali, že elfovia sa zamestnávajú skôr svojimi domácimi záležitosťami než vojenskou ostražitosťou. Morgoth opäť vyslal vojsko škretov, zosilených výtriskmi plameňov v Železných horách.
Niekoľko malých tlúp prešlo Sirionským priesmykom a Maglorovou bránou. Rozptýlili sa po Východnom i Západnom Beleriandu v akejsi partizánskej vojne. Elfovia z tejto oblasti sa im postavili - pravdepodobne Noldor, aj keď na západe možno prispel Círdan. Doriath bol chránený Melianiným pásom. Zelení elfovia z Ossiriandu po svojich hrozných stratách v prvej bitke odmietali otvorený boj.
Hlavní voj škretov medzitým napadol Dorthonion, kde museli niesť hlavný nápor Angrod a Aegnor. Keď od západu a od východu postúpili Fingolfin a Maedhros, škreti boli polapení vo zvierajúcich sa čeľustiach a donútení k ústupu. Utekali na Sever, boli však prenasledovaní. Škretie vojsko bolo porazené na dohľad od brán Angbandu. Po prvýkrát tak bolo víťazstvo v bitke s Morgothom úplné.
Noldor si vďaka tomu zapamätali stále hroziace nebezpečenstvo a upevnili svoje obkľúčenie. To bol počiatok Obkľúčenia Angbandu, ktoré trvalo takmer štyristo rokov. Tento čas mieru narušovali len drobné šarvátky. Po sto rokoch došlo k malému útoku na Fingolfina, ktorý bol rýchlo odrazený. Po ďalšom storočí zahnal elfov pod ochranu vysočiny vtedy ešte nedospelý drak Glaurung, Fingonovými lukostrelcami však bol donútený k ústupu z Ard-galenu. Morgoth zanechal otvorené útoky a behom Dlhého mieru miesto toho používal svoje sily kradmo k zrade a zastrašovaniu väzňov.


Štvrtá bitka (Dagor Bragollach, Bitka náhleho plameňa)

Počas Obkľúčenia a Dlhého mieru stačili Noldor dobudovať svoju obranu. Bol dokončený Nargothrond a postavený skrytý Gondolin. Okolo celého Ard-galenu sa objavili mnohé pevnôstky. Z Východu prišli ľudia a noldorské kniežatá získali služby mnohých týchto udatných mužov. Ani Morgoth nezaháľal. V roku 455 bol mier porušený a z Angbandu vypustené ničivé sily.
Bitka bola opäť ohlásená plameňmi, tieto však boli zhubnejšie než plamene tretej bitky. Puklinami v zemi prýštili rieky ohňa, spálili Ard-galen a prakticky všetky strážne oddiely, ktoré tam táborili. Za ohňom rýchlo prichádzalo more škretov vedené balrogmi a Glaurungom, ktorý už dorástol do plnej sily. Nebola to krátka bitka, vybojovaná za niekoľko dní. Útoky začali v zime a pokračovali v plnej sile celú jar a nikdy od tej doby úplne neskončili.
Najskôr podľahol náporu Dorthonion. Angrod a Aegnor boli zabití a ich ostatný ľud rozprášený. Na východe boli zničené a opustené všetky obranné valy okrem Maedhrosovho, pretože tam prišiel Glaurung v čele prívalu škretov. Maglorova jazda bola upálená na pláni Lothlannu a Maglor ustúpil k Himringu a bojoval spolu s Maedhrosom. Priesmyk Aglon bol prerazený a Celegorm s Curufinom sa prebili do Nargothrondu. Škreti zabrali pevnosti na západnej strane hory Rerir, obsadili Thargelion a znečistili jazero Helevorn. Potom sa rozptýlili po Východnom Beleriandu. Caranthir ušiel na juh, pripojil sa k Amrodovi a Amrasovi a vybudoval opevnenie na Amon Erebe. Na Západe zostal Turgon skrytý vo svojom útočišti, Finrod však vyšiel z Nargothrondu na sever. V močarine Serechu bol oddelený od svojho vojska. Obkľúčený škretmi by bol zahynul, keby ho včas nezachránil Barahir, ktorý zostúpil zo západného Dorthonionu. Finrod a jeho ľud potom ustúpili do Nargothrondu, zatiaľ čo Barahir pokračoval v boji v Dorthonionu. Do Hithlumu nevošli žiadne nepriateľské jednotky, aj keď Fingolfinove vojská horko-ťažko dokázali ubrániť svoje pevnosti. Keď veľkráľa Fingolfina zastihla správa o páde toľkých z Noldor, rozbehol sa tryskom k Thangorodrim a odohral súboj s Morgothom.

Nepriateľ bol ranený na tele i vo svojej pýche, Fingolfin však padol - udatný, avšak proti takému zlu bezmocný.

Späť