Elfovia - Príchod elfov

Autor: , Pridané: 01. 01. 1970, 07:00

Počas dlhých rokov žili Valar blažene vo svetle Stromov za Amanskými horami, ale v celej Stredozemi bolo prítmie pod hviezdami. Keď svietili Lampy, začal tam rast, ktorý sa teraz zastavil, pretože všade bola opäť tma. Najstaršie živé veci však už vznikli: v moriach veľké chaluhy a na zemi tieň veľkých stromov, v údoliach pahorkov odetých nocou staroby a silné a temné tvory. Do týchto zemí a lesov prichádzali Valar zriedka - okrom Yavanny a Oromëho. Yavanna sa tam prechádzala v tieňoch a trúchlila, pretože sa zastavil sľubný rast Jari Ardy. A uspala mnoho, čo na Jar vzišlo, aby to nestarlo, ale čakalo na čas prebudenia, ktorý ešte príde. Na severu však budoval svoju silu Melkor a nespal, ale bdel a pracoval; zlé tvory, ktoré skazil, chodili po svete a temné driemajúce lesy obývali netvory a desivé prízraky. A v Utumne k sebe zhromaždil svojich démonov, duchov, ktorí k nemu prilipli v prvých dňoch jeho skvelosti a stali sa mu najpodobnejšími v skazenosti: srdce mali ohnivé, ale odeté boli tmou, šla pred nimi hrôza a mali plamenné biče. V neskorších dňoch sa im v Stredozemi hovorilo balrogovia. V tom temnom čase vypestoval Melkor mnoho iných netvorov rozličných tvarov a druhov, ktoré dlho súžili svet, a jeho ríša sa rozprestierala stále južnejšie od Stredozeme.
Melkor postavil pevnosť a zbrojnicu neďaleko severozápadného brehu mora, aby vzdorovala možnému útoku z Amanu. Tej pevnosti velil Melkorov pobočník Sauron a volala sa Angband.

Čas neúprosne plynul, a Valar si začali uvedomovať, že sa blíži čas príchodu Ilúvatarových detí. Uvedomovali si tiež vzrastajúcu silu Melkora a zla, ktoré v Stredozemi zasial. Tu Yavanna prehovorila pred Valar a povedala: "Hodina sa blíži a v tomto veku sa zjaví naše nádej a Deti precitnú. Máme teda nechať ich sídelné zeme spustnuté a plné zla? Majú chodiť v tme, zatiaľ čo my máme svetlo? Majú nazývať pánom Melkora, zatiaľ čo Manwë sedí na Taniquetile?"
A Tulkas vykríkol: "Pusťme sa rýchlo do vojny! Neodpočívali sme príliš dlho po boji a nie je už naša sila obnovená? Bude s nami večne súperiť jeden jediný?"
Na Manwëho pokyn však prehovoril Mandos a povedal: "V tomto veku naozaj prídu Ilúvatarove deti, ale ešte neprichádzajú. Naviac je súdené, že Prvorodení prídu za tmy a najskôr pohliadnu na hviezdy. Veľké svetlo bude k ich úpadku. V núdzi budú vždy vzývať Vardu."

Nato Varda odišla z rady a započala veľké dielo, najväčšie zo všetkých diel Valar od príchodu do Ardy. Vzala striebornú rosu z kadí Telperionu a urobila z nej nové a jasnejšie hviezdy, než prídu Prvorodení. Vzala tiež mnoho iných prastarých hviezd a zostavila ich do znamení na nebesiach Ardy. Hovorí sa, že práve keď Varda dokončila svoju prácu (a bola dlhá), keď po prvýkrát vykročil na oblohu Menelmacar a modrý oheň Helluinu zakmital v hmlách nad okrajom sveta, v tú hodinu precitli Deti zeme, Ilúvatarovi Prvorodení. Pri hviezdnom jazere Cuiviénen, Vode prebudenia, vstali z Ilúvatarovho spánku, a keď bývali ešte mlčky pri Cuiviénene, ich oči najskôr zo všetkého uvideli nebeské hviezdy. Preto vždy milovali hviezdny svit a ctili Vardu Elentári nad všetkých Valar.

V premenách sveta boli tvary zeme i morí rozbité a prerobené; rieky si nezachovali svoj smer a hory nezostali nepohnuté a k Cuiviénenu nie je návratu. Medzi elfmi sa však hovorí, že ležal ďaleko na východe Stredozeme, smerom na sever, a že to bola zátoka vnútrozemského mora Helcaru; a to more stálo tam, kde bývali korene Illuinu, než ich Melkor vyvrátil. Tieklo tam mnoho vôd z vysočiny na východe a prvý zvuk, ktorý elfovia počuli, bol zvuk tečúcej vody a zvuk vody padajúcej cez kamene.
Dlho bývali vo svojom prvom domove pri vode pod hviezdami, s úžasom chodili po Zemi a začali vytvárať reč a pomenúvavať všetko, čo si všimli. Sami sebe hovorili Quendi, teda tí, ktorí hovoria hlasom, pretože zatiaľ sa nestretli so žiadnym iným živým tvorom, ktorý by hovoril alebo spieval.

Raz Oromë náhodou vyšiel loviť na východ. Pri brehoch Helcaru zahol na sever a prešiel pod tiene Orocarni, Východných hôr. Tu náhle Nahar silno zaerdžal a vzopäl sa. Oromë sa divil a sedel mlčky a zdalo sa mu, že v tichu zeme počuje z diaľky spievať mnoho hlasov.
Tak teda Valar nakoniec náhodou našli tých, ktorých tak dlho očakávali. A pri pohľade na elfov bol Oromë udivený, ako by to boli bytosti náhle, úžasne a nepredvídateľne vzniknuté...

Spočiatku boli Ilúvatarove Staršie deti silnejšie a väčšie než neskôr, ale driečnejšie neboli, pretože krása Quendi v dňoch ich mladosti síce presahovala všetku inú krásu, ktorú dal Ilúvatar vzniknúť, ale nezanikla, žije na Západe a obohatila sa žiaľom a múdrosťou. A Oromë si Quendi zamiloval a pomenoval ich v ich vlastnom jazyku Eldar, hviezdny ľud; potom však to meno nosili len tí, ktorí ho nasledovali cestou na Západ.

Mnohí Quendi sa však Oromëho príchodom zdesili, a to bolo Melkorovo dielo. Melkor si totiž prvý všimol, že sa Quendi prebudili, a poslal tiene a zlých duchov, aby ich špehovali a prepadali. Tak sa stalo, že niekoľko rokov pred príchodom Oromëho stačilo, aby sa niekto z elfov zatúlal buď sám, alebo v malej skupinke, a často zmizli a nikdy sa nevrátili. Quendi hovorili, že ich chytil Lovec, a báli sa.
A tak keď Nahar zaerdžal a Oromë medzi nich skutočne prišiel, niektorí Quendi sa skryli, niektorí ušli a stratili sa. Ale tí, ktorí mali odvahu a zostali, skoro postrehli, že Veľký jazdec nie je žiadny prízrak z tmy; v tvári mal totiž svetlo Amanu a všetci najušľachtilejší elfovia k nemu boli priťahovaní.
Ale o tých nešťastníkoch, ktoré chytil Melkor, sa vie pramálo istého. Aj napriek tomu múdri z Eressëi veria, že všetci Quendi, ktorí padli Melkorovi do rúk, boli uväznení a pomalým umením krutosti boli skazení a zotročení, a tak vypestoval Melkor ohavné plemeno škretov zo závisti k elfom a im na posmech. Neskôr sa stali ich najkrutejšími nepriateľmi.

Oromë sa nejaký čas zdržal medzi Quendi a potom rýchlo odišiel cez zem a more do Valinoru a priniesol novinu do Valmaru; a rozprával o tieňoch, ktoré znepokojujú Cuiviénen. Manwë dlho zamyslene sedel na Taniquetile a hľadal Ilúvatarovu radu. Potom zostúpil do Valmaru a zvolal Valar do Súdneho kruhu. "Toto je Ilúvatarova rada v mojom srdci", povedal Manwë, "Mali by sme sa opäť ujať vlády nad Ardou a oslobodiť Quendi z Melkorovho tieňa."
Tak Valar vyšli z Amanu s vojnovou silou a začali vojnu s Melkorom. Melkor nikdy nezabudol, že táto vojna bola bojovaná pre elfov a že boli aj príčinou jeho pádu. Samozrejme tí na tých činoch nemali žiadny podiel a málo vedia o jazde moci Západu proti Severu na počiatku svojich dní. Vedia len to, že sa zem triasla a vzdychala, vody sa pohli a na severe boli svetlá a mohutné ohne. Pri týchto mohutných bitkách sa tvar Ardy zmenil, hory sa rúcali a iné vyvstávali, rieky menili svoj smer a Veľké more sa rozšírilo a prehĺbilo. Nakoniec boli Melkoroví sluhovia porazení alebo sa rozutekali a brány Utumna boli prerazené, strecha siene bola strhnutá a Melkor utiekol do najhlbšej jamy. Potom vystúpil Tulkas ako bojovník za Valar, zápasil s ním a porazil ho na hlavu. A Melkor bol spútaný reťazou Angainorom, ktorú vyrobil Aulë, bol odvedený do zajatia, a svet mal na dlhú dobu mier. Valar však neobjavili všetky silné kobky a jaskyne, kde zostalo ešte mnoho zlých bytostí a iné sa rozutekali do tmy a túlali sa pustinami sveta.

Potom sa Valar opäť zhromaždili na poradu a rozišli sa v názoroch. Niektorí súdili, že by mali byť Quendi ponechaní, nech si chodia po Stredozemi, ako sa im páči, a nech svojimi darmi šikovnosti usporiadajú všetky zeme a zahoja ich rany. Väčšina však sa o Quendi bála v nebezpečnom svete uprostred klamov hviezdneho šera; naviac si zamilovali krásu elfov a túžili po ich spoločnosti. Preto nakoniec Valar pozvali Quendi do Valinoru, aby sa navždy zhromaždili pri kolenách Mocností v svetle Stromov, a Mandos prerušil mlčanie slovami: "Tak je súdené." Z tohto pozvania vzišlo mnoho bied, ktoré neskôr nastali.

Elfovia však najprv nechceli prijať pozvanie, pretože zatiaľ videli všetkých Valar okrem Oromëho len nahnevaných, keď išli do vojny, a desili sa ich. Preto k nim bol opäť poslaný Oromë a vybral medzi nimi vyslancov, aby šli do Valinoru a hovorili za svoj ľud; boli to Ingwë, Finwë a Elwë, ktorí boli neskôr kráľmi. Prišli a naplnila ich bázeň pred slávou a majestátom Valar a veľmi zatúžili po svetle a nádhere Stromov. Potom ich Oromë odviedol naspäť do Cuiviénenu, oni prehovorili pred svojim ľudom a radili im, aby prijali pozvanie Valar a presťahovali sa na Západ.
Tu došlo k prvému deleniu elfov. Príbuzní Ingwëho a väčšina príbuzných Finwëho a Elwëho boli získaní slovami svojich pánov a boli ochotní odísť s Oromëm; tí boli od tej doby známi ako Eldar. Mnohí však pozvanie odmietli, dali prednosť hviezdnemu svitu a širokým priestorom Stredozeme pred povesťou o Stromoch; to sú Avari, Neochotní; oddelili sa v tom čase od Eldar a stretli sa, až keď uplynulo mnoho vekov.

Eldar sa začali pripravovať na veľký pochod zo svojich prvých domovov na východe. Usporiadali sa do troch zástupov. Najmenší zástup sa vydal na cestu prvý a viedol ich Ingwë, najvyšší pán celého elfského rodu. Vstúpil do Valinoru, sedí pri nohách Mocností a všetci elfovia ctia jeho meno; nikdy sa však nevrátil a nepohliadol už na Stredozem. Jeho ľud boli Vanyar alebo Vznešení elfovia, milovaní Manwëho a Vardy, a len málo ľudí s ním hovorilo.
Potom šli Noldor, ktorých meno je preslávené múdrosťou, ľud Finwëho. Sú to Hĺbaví elfovia, priatelia Aulëho; preslávili sa v piesňach, pretože dlho a bolestne bojovali a lopotili sa v dávnych severných zemiach.
Najväčší zástup elfov šiel posledný a volajú sa Teleri, pretože sa pomaly vliekli cestou a neboli celkom rozhodnutí prejsť zo šera do svetla Valinoru. Mali veľkú záľubu vo vode a tí, ktorí nakoniec došli na západné pobrežie, si zamilovali more. Preto sa v zemi Aman stali Morskými elfami, Falmari, pretože hrali hudbu pri narážajúcich vlnách. Mali dvoch pánov, pretože ich počet bol veľký: Elwëho Singolla (čo znamená Šedoplášť) a jeho brata Olwëho.
To boli tri rody Eldalië, ktoré potom došli na Najďalekejší západ v dňoch Stromov a hovorí sa im Calaquendi, Svetlí elfovia. Ale boli i iní Eldar, ktorí síce vyrazili na pochod na západ, ale na dlhé púti sa stratili, odbočili alebo zostali na pobreží Stredozeme; tí boli z rodu Teleri. Bývali pri mori alebo sa túlali po lesoch a horách sveta, a predsa boli ich srdcia obrátené k Západu. Tým elfom hovoria Calaquendi Úmanyar, pretože nikdy nedošli do zeme Aman a do Blaženej ríše, ale Úmanyar i Avari sú spoločne nazývaní Moriquendi, Temní elfovia, pretože nikdy neuvideli Svetlo, ktoré bolo skôr než Slnko a Mesiac.

 
 
Späť
 
 
 

www.TOLKIEN.sk

Vitajte na stránkach občianskeho združenia Spoločenstvo Tolkiena, združenie fantastiky. Nájdete tu mnohé zaujímavé informácie zo sveta profesora J.R.R. Tolkiena, ale aj zo sveta mnohých iných fantasy a sci-fi diel.


 
Google+
 

Partneri

Kníhkupectvo Preškoly.sk Porovnanie cien kníh SlavCon Angrenost Ramgad SciFi-Guide.net Fantazeen Fantasy podľa skutočnosti LARP klub Košice o.z. DRAKKARIA - pohanský a šermířský obchod Laeg Mortemir Databáza postáv
 

Login:

Heslo: