Prstene moci
história (nielen) Vládnuceho Prsteňa

Autor: , Pridané: 01. 01. 1970, 07:00

Načrime trošku do histórie Prsteňov moci, ktoré boli kedy ukované.
Keď bol na konci prvého veku porazený Morgoth, Sauron sa poklonil Manwëho heroldovi Eönwëmu a vzdal sa všetkých svojich zlých skutkov.
Je možné, že spočiatku to tak aj myslel, no jeho myseľ bola vo svojej podstate temná a tak znova zatúžil po moci.

Po Veľkej bitke, keď mohli Prvorodení (vrátane Noldor) ďalej putovať, no nie všetci tak urobili - niektorí ostali v Stredozemi a založili ríšu menom Ered Luin v zemi Eregion, ktorej sa ľudskou rečou vraví Cesmínia. Z Eregionu to bolo naskok k veľkému centru trpaslíkom - Khazad Dum, ktoré elfovia nazývali Hadhodrond a neskôr takisto MORIA.
Medzi elfami a trpaslíkmi vzniklo nezvyčajné priateľstvo, ktoré obohacovalo obe rasy a z elfského mesta Ost - in - Edhilu viedla cesta k západnej bráne Khazad Dum.
V Eregione remeselníci Klenotníckeho rodu (Gwaith-i-Mírdain) prekonali všetkých, ktorí kedy niečo vyrábali, s výnimkou Feanora. Zrejme najväčšiou zručnosťou oplýval Celebrimbor, syn Curufinov, ktorý sa svojmu otcovi odcudzil po jeho vyhnaní spolu s Celebornom (Celebrimbor zostal v Nargothronde).

V tomto období na seba vzal Sauron krásnu podobu a chodil medzi elfov. Snažil sa presviedčať ich o čistote jeho zámerov, sám seba nazýval Annatarom - Pánom darov. Lenže v Lindone panoval Gil-Galad a sídlil tam aj Elrond, títo mali dojem, že Sauronova krása a jeho sladké reči sú len strojené.
Medzičasom sa remeselnícke umenie ost-in-edhilských kováčov dostalo na takú úroveň, ktorá umožňovala začať kuť Prstene moci. Problém bol v tom, že prácu kováčov viedol Sauron, ktorý chcel elfov spútať pod svoju nadvládu.
Elfovia vyrobili mnoho Prsteňov, ale Sauron si sám potajme ukul Jeden. Moc jedného Prsteňu zväzovala všetky ostatné Prstene moci a trvala, dokým Sauron sám existoval. Do Prsteňu prešla obrovská časť Sauronovej sily a vôle - elfské Prstene boli samé o sebe veľmi mocné, tak Sauron musel naozaj použiť všetky dostupné prostriedky, aby ich mohol ovládnuť. Jeden Prsteň Sauron ukoval v Ohnivej hore. Keď ho mal na ruke videl všetko, čo bolo stvorené pomocou menších Prsteňov moci.

Elfovia sa však nedali a keď Sauron poprvýkrát nasadil svoj Prsteň, pocítili, že chce byť ich pánom a tak sňali svoje Prstene. Keď Sauron zistil, že je odhalený a prezradený vytiahol proti elfom do otvorenej vojny a žiadal, aby mu boli vydané elfské Prstene moci, pretože bez jeho rád by ich nikdy nedokázali ukovať,
Elfovia pred Sauronom utiekli, tri svoj Prstene zachránili a schovali. Boli to Prstene vykované najneskôr - boli najmocnejšie - Narya, Nenya a Vilya, prstene ohňa, vody a vzduchu.

Odvtedy vojna medzi Sauronom a elfmi nikdy neskončila. Eregion bol zničený, Celebrimbor zabitý a brány Morie uzatvorené.
Sauron však získal všetky ostatné Prstene moci, ktoré obratom rozdal iným národom Stredozeme, ktoré si chcel týmto podmaniť. Sedem dostali trpaslíci a deväť ľudia, ktorí sa mu zdali najneodolnejší a najpohotovejší plniť jeho želania a príkazy. Všetky tieto prstene boli prekliate a nakoniec zradili svojich nositeľov.

Trpaslíci boli národ svojrázny a ťažko skrotiteľní - nenávideli existenciu pod nadvládou. Svoje Prstene používali len na získanie bohatstva, no nakoniec ich zradili a v ich srdciach zahorela neovládateľná túžba po zlate. Je možné, že základom každého trpaslíčieho pokladu bol jeden Prsteňov, no všetky tieto poklady sú stratené, niektoré zožrali draci, iné sú dávno vyplienené.

Ľudia boli omnoho ľahšie spútateľní Sauronovou vôľou ako trpaslíci. Keď spočiatku začali využívať svoje Prstene, stali sa z nich mocní krali, mágovia a bojovníci. Prstene im dávali veľkú silu, mohli chodiť neviditeľní a takisto mohli chodiť svetmi, nepoznanými obyčajnými smrteľnými ľuďmi. Príliš často však ľudia využívali moc Prsteňov a tým počúvali Sauronovo mámenie - jeden po druhom, podľa toho, či mali napočiatku všetkého dobrú, alebo zlú vôľu, upadali pod Sauronov vplyv. Stali sa z nich nazgulovia - prsteňové prízraky, boli neviditeľnými pre všetkých, okrem toho čo má na ruke Vládnúci Prsteň.

Sauronova moc rástla zo dňa na deň a hrozilo, že čoskoro ovládne celú Stredozem. Len národy na pobreží, v pevnostiach Imladris, Lórien a v Temnom hvozde ešte odolávali. Keď sa blížilo najhoršie, prišli na pomoc muži zo Západu - Númenorejci. V hojnom počte sa vylodili na pobreží Stredozeme a Sauronove vojská porazili. Sám Sauron sa vzdal královi Tar-Calionovi.
Saurona prepravili do Númenoru a čoskoro sa stal zhubou tejto ríše, pretože prefíkane využil vzrastajúcu pýchu a moc Númenorejcov, ktorí časom začali sami seba označovať Pánmi zeme a robili si nárok na Blaženú zem. Všetko vyvrcholilo, keď Númenorejci porušili dohodu Valar a otvorene zaútočili na brehy Blaženej zeme. Týmto bol celý Númenor pohletený morom a Númenorejské vojsko kleslo do hlbín.
Z potápajúceho sa Númenoru sa podarilo zachrániť hŕstke Verných, ktorí nikdy neboli zapojeí do vzbury proti Valar a ich lode boli zahnané na pobrežia Stredozeme, kde sa ich ujal Gil-Galad. S jeho pomocou sa natrvalo usídlili v Stredozemi a vytvorili mocné kráľovstvá za Ered Luin. Volali sa Arnor a Gondor, vládol im Elendil a jeho synovia Isildur a Anárion.
Zlo však stále nebolo zničené, lebo Sauronovi sa podarilo zachrániť sa z potápajúceho Númenoru a vrátil sa do svojej starej zeme - MORDORu.
Už však nemohol nosiť podobu statočnej tváre a začal bojovať proti Dúnadanom, ktorí sa v tom čase usadili priamo pred bránami jeho zeme.
Pretože Dúnadani aj Eldar boli ešte stále veľmi mocní, porazili Saurona v bitke Posledného spojenectva (medzi elfmi a ľuďmi). V tejto bitke však zahynul Anárion, syn Elendilov a v boji so samotným Sauronom aj sám Elendil a Gil-Galad. Isildur, druhý syn Elendila uťal mečom svojho otca Prsteň zo Sauronovej ruky a tým zničil Sauronovu ríšu. Nezničil však zlo, ktoré bolo zakorenené v Prsteni - nezničil totiž Prsteň, od tej doby nazývaný aj Isildurovou zhubou, aj keď na to mal veľkú príležitosť. Ten ho totiž ako jedného z mnohých ovládol a Isildur si ho nechal. Pri návrate na sever bol však napadnutý skřetím vojskom a keď pri úteku plával Anduinou, Prsteň ho zradil a jeho zabili skřeti.

Dlhé stáročia ležal Prsteň na dne Anduiny, až ho jedného dňa nenašiel Deágol. Jeho priateľ Sméagol však už len pri pohľad na Prsteň zatúžil po jeho vlastníctve, tak Deágola zabil. Sméagol, neskôr zvaný GLUM, Prsteň odniesol do jaskýň pod Mlžnými horami, kde dlhé roky žil a nechával sa pohlcovať Prsteňom. Potom sa k Prsteňu náhodou dostal Bilbo Pytlík, ktorého príbeh je písaný v knihe HOBIT. Vtedy sa už Sauron začal znova prebúdzať a hľadať Vládnúci Prsteň.
V Pánovi Prsteňov sa Prsteň dostal k Bilbovmu synovcovi - Frodovi Pytlíkovi a Rada múdrych rozhodla, že Prsteň musí byť zničený. Jedinou možnosťou bolo dopraviť ho do Orodruiny a vhodiť ho do Puklín osudu, z ktorých povstal.

O osude siedmych trpaslíčich Prsteňoch sa príliš veľa nevie, ale o troch elfských nejaké údaje máme. Všetky Prstene dostal Gil-Galad, ktorý dal po jednom Elrondovi a Galadriel. Sám si jeden prsteň nechal Naryu. Keď odišiel do Bitky poslednej aliancie, dal prsteň Círdanovi a ten ho strážil až do príchodu Gandalfa, s ktorým Narya neskôr opustila Stredozem.
Elrond mal Prsteň Vilya, ktorý mu pomáhal udržovať Imladris a Galadrielin Prsteň sa volal Nenya a vďaka moci tohto Prsteňa, jar v Lóriene zdanlivo nikdy nekončila. Zničením Vládnuceho Prsteňu však aj tieto Prstene stratili moc a elfské ríše začali vädnúť.
 
 
Späť
 
 
 

www.TOLKIEN.sk

Vitajte na stránkach občianskeho združenia Spoločenstvo Tolkiena, združenie fantastiky. Nájdete tu mnohé zaujímavé informácie zo sveta profesora J.R.R. Tolkiena, ale aj zo sveta mnohých iných fantasy a sci-fi diel.


 
Google+
 

Partneri

Kníhkupectvo Preškoly.sk Porovnanie cien kníh SlavCon Angrenost Ramgad SciFi-Guide.net Fantazeen Fantasy podľa skutočnosti LARP klub Košice o.z. DRAKKARIA - pohanský a šermířský obchod Laeg Mortemir Databáza postáv
 

Login:

Heslo: