Ako to vyzeralo na bojovke...
(podľa organizátora Erkenbranda)

Autor: Branislav "Erkenbrand" Skrečko, Pridané: 27. 06. 2003, 00:00

No ako to už býva, jedného dňa, presne povedané 27. 6. 2003, som sa spolu s mojou výbavou, ktorá zahrňovala ruksak s oblečením, jedlom a vecami na Bojovku, spacák a stan, vybral na železničnú stanicu. Samozrejme, vo výbave bojovníka nesmie chýbať ani meč, v mojom prípade obojručák Krvavý plameň alias Ethelion.
Na stanicu v Košiciach som dorazil celkom zdravý a čakal ma tam už Vinco, alias Grinch, s celkom pekne spravenou katanou. Pozreli sme si odchody autobusov, a potom som zistil, že keď ide o SAD tak sa na internet nedá spoliehať...
Autobus nám, samozrejme, išiel až niekedy o hodinu. Do autobusu sme sa vošli, i keď po vysvedčení bol o odchod z Košíc veľký záujem... Keď sme dorazili do Rožňavy, išli sme do inet clubu, kde pracuje
Mithrandir, ktorý nám vybavil miesto na Bojovku. Asi o hodinu došiel aj Tibi, ktorý mu asistoval.
Ja a Vinco sme sa zatiaľ usadili v jednej kaviarničke a popíjali sme kofolu. K tomu sa pridali aj neskôr prichodiaci.
Asi o 14h došli naši dvaja nazguli, Aluen a Xan, a Asterix, jeden z organizátorov. O 16h došiel aj Cirdan, organizátor a jeho brat Nostradamus, tretí a posledný nazgul.
Kým sme čakali na ostatných, Tibi nám svojím autom odniesol veci a aj prvých ľudí do Betliara, ktorý je vzdialený asi 5km od Rožňavy. Chcem mu týmto poďakovať za jeho ochotu.
Neskôr sa dostavil Osku, môj kamarát z Centra voľného času v Košiciach. Nanešťastie sa traja účastníci (Lindagor, Amaterasu a Anaron) dostavili na vlakovú stanicu, ktorá je 4 km od mesta. Ale Tibi bol znova ochotný, a tak sme ich previezli..
A tak sme sa konečne dostali do Betliara. Camping tam bol celkom pekný, všetko uhladené. Večer došli z Blavy a Trenčína ešte moji priatelia z DobroFantHu (tiež LARP) Mišo a Jaro alias Steelerth a Darksweeper, no a nakoniec Sagus z Prievidze. Večer sa k nám ešte pripojili domáci obyvatelia v podaní Pepa a Wasabiho.
Keď sme boli už na mieste, odbehol som si s Asterixom obzrieť terén, pretože on tam ešte nikdy nebol a ja som si ho veľmi nepamätal. Ostatní sa zatiaľ usadili, rozložili stany a začali sa prvé šermovačky, kde si hráči merali svoje sily a chválili sa svojimi zbraňami.
Večer som s Asterixom spravili všetkým postavy na hru a ďalej sa už len rozložil oheň, popíjalo, kecalo a vymieňali sa karty MAGIC, i keď niektoré výmeny kariet prebehli v nie celkom triezvom stave, takže niektorý účastníci ráno ani nevedeli čo vlastne pomenili. Niektorí účastníci boli až tak veľmi zaujatý kecaním o Baldurs Gate, že ani spať nešli.. (Doteraz neviem pochopiť, že sa Xanovi a Mithrandirovi o tom chcelo kecať tak dlho.)
Ráno, keď sa podarilo tých pár jedincov uviesť do vzpriamenej polohy, sme začali s Cirdanom a Asterixom, za asistencie Grincha, pripravovať veci potrebné na začatie hry. Hra sa mala začať o 12h, ale trochu sa nám to pretiahlo kvôli rozmiestňovaniu vecí po lese, a tak sa hra začala až o 12h 30. Medzi tým sa k nášmu Campu pripojili Lady Leuthil, Annun a Wyrm, ktorý sa prišli na hru pozrieť, ale nakoniec zostali iba v Campe. Účastníci boli rozdelení do štyroch skupín. Steelerth a Darksweeper, Wasabi a Pepe boli v jednej družine, pričom Steelerth a Darksweeper boli paladinovia na výprave a mali nájsť svätého muža (Cirdana), ktorý im dá inštrukcie na vyvolanie Ochrancu lesa. Wasabi a Pepe boli ich najatí žoldnieri a Pepe bol temný a mohol sa pridať ku Asterixovi, temnému mníchovi. Druhá družina boli nazghulovia, ktorý mali nájsť 5 prsteňov moci a potom z jedného z nich ukovať Vládnuci prsteň. Toto všetko sa mali dozvedieť od Asterixa. Patrili do nej Aluen, Xan a Nostradamus. Tretia družina boli mnísi a na ich čele bol Asterix, ktorý sa nemal do deja veľmi zapájať ale potom sa to inak zvrtlo. Jeho tajnou úlohou, ktorou mal poveriť svojich temných prisluhovačov, bolo pomocou viacerých rituálov vyvolať démona, ktorý by mňa, lesného ducha, porazil. Ďalej tam patril Tibi, ktorý v utajení pracoval s Asterixom. Potom Anaron a predstaviteľka nežného pohlavia Amaterasu, jediní dobrí v kláštore, ktorých úloha bola odhaliť zlo v tomto lese a prípadne ho poraziť. Štvrtá družina bola zložená z Lindagora, vyslanca kráľa, ktorý je veľmi chorý a potrebuje čarovný nápoj, a touto úlohou bol poverený práve Lindagor. Príprava nápoja bola popísaná v knižnici. Avšak Lindagorova postava nevie čítať, a tak si najal troch žoldnierov, Sagusa, Oskuho a Mithrandira. Mithrandir bol ale najatý kráľovým odporcom, a tak mal prácu Lindagora sabotovať. Moja postava bol vlastne lesný duch a mal som ochraňovať les, nemal som rád mníchov, lebo som z nich cítil zlo a pohádal som sa s paladinom Cirdanom, ktorý ma z postu ochrancu chcel odvolať. Vinco hral lesného druida, môjho priateľa, i keď niekedy to tak nevyzeralo.
Zo začiatku som sa uistil, či všetky postavy rozumejú tomu, čo majú robiť a začal som posielať družiny do terénu. Najprv išli mnísi s Asterixom, potom Lindagor so žoldniermi, po nich paladinovia a nakoniec nazguli.
Ja som sa rýchlo rozbehol na svoje miesto. Deň to bol celkom pokojný a nič také veľké sa nedialo. Avšak deň ešte nebol u konca. Vybral som sa teda smerom k ceste, ktorá viedla ku knižnici, teda kláštoru. Po ceste som stretol Vinca, lesného druida a ten sa ku mne pripojil. V tejto zostave sme došli k miestu, kde neskôr boli vykonávané temné rituály. A hneď som tu aj narazil na prvých neznámych v mojom lese. Bol to Astrerix a Tibi, mnísi, ktorých som nemal v láske a nepustil som ich ďalej s hrozbou vytaseného meča, i keď som sa trochu bál ich kúziel. Nakoniec to pochopili a odvrátili sa. Neskôr som išiel do mágskej veže, kde kedysi sídlili mágovia, avšak ich srdcia neboli dostatočne dobré, a tak skončili mojím pričinením pod povrchom zemským, ale to je iná história. Išiel som tam skontrolovať jeden zvitok, ktorý neskôr mali potrebovať paladinovia. Zvitok bol na mieste, avšak keď som vyšiel z veže, začul som zvuky a zbadal som za vežou skrývajúcich sa Aluena, Xana a Nostradamusa. Tí vystrašený, že stretli práve mňa (vtedy som nevedel prečo), chceli najprv ujsť, ale potom som ich zastavil a povedal som im, že majú opustiť tento les. Naviac z Aluena už bolo cítiť zlo väčších rozmerov ako u ostatných, mal už totiž prvý prsteň moci. Keď odišli, pobral som sa smerom k druhej ceste do knižnice. Tam som stretol ďalších votrelcov tohto lesa. Boli to paladinovia a ich žoldnieri. Okamžite som ich chcel z lesa vyhnať. ale po krátkom boji ma prehovorili, že lepšie by bolo sa najprv pýtať a potom „sekať“. Popýtali odo mňa magickú paličku lesných elfov, ktorú som im dal za podmienky že vždy, keď budem potrebovať ich pomoc proti zlu (ako boli napríklad nazguli), tak mi pomôžu. Keďže súhlasili, paličku som im vydal a prepustil som ich. Pri mojom pokračovaní v ceste ku knižnici som stretol Mithrandira, ktorý patril k družine Lindagora, ktorého kráľ bol môj dobrý priateľ. Poprosil ma o jednu bylinu, ktorú potreboval k nápoju pre kráľa. Ja som nechcel bylinu vydať len tak niekomu, koho vôbec nepoznám, radšej som ju chcel dať Lindagorovi osobne, ale keďže ma Mithrandir nijak neprehováral a povedal, že tu na neho mám počkať a odchádzal s družinou paladinov, moja trpezlivosť vypršala a pokračoval som v ceste. Tak som stretol Lindagora s družinou, ktorému som povedal, že som priateľ jeho kráľa a vydal som mu bylinu na jeho prosbu. Lindagor chcel, aby som sa k jeho družine pridal, ale vysvetlil som mu, že môj život je tento les. Náš rozhovor však prerušil Anaron, mních, a upozornil nás na to, že nazgulovia sa pokúšajú vtrhnúť do knižnice a popýtal nás o pomoc. Nemám mníchov rád, ale keď ide o nazgulov, idú predsudky stranou a z Anaronovho srdca nebola cítiť zloba a temno. Bežal som smerom ku knižnici, ktorá bola na kopci a z jednej strany bol pod ňou útes. Na moje potešenie som bol sprevádzaný Lindagorovou družinou, ale pri knižnici už nazguli neboli a strážila ju už len Amaterasu. Nazguli už boli dávno dole pod útesom a utekali. Zanechal som situáciu, lebo som videl, že ma tu už nie je treba. Nariadil som lesnému druidovi, aby držal pozíciu. Ten ma neskôr zobral príliš vážne a každému sa vyhrážal Markízou. Vydal som sa do čierneho trhu a vybral som „tržbu“, aby sa nik iný neobohacoval. Neskôr som dorazil znova do knižnice, kde bol Asterix, Tibi a Mithrandir, ale nevšímal som si ich a po krátkej debate som pokračoval, keďže Asterixovi nevyšlo kúzlo paralýza na mňa. Neskôr som stretol znova paladinov, ktorí všade možne hľadali jedno semeno, a tak som im poradil nech sa spýtajú lesného druida. Po krátkej prechádzke po lese som znova šiel skontrolovať zvitok v mágskej veži, ale stretol som pred ňou paladinov a Lindagorovu družinu. A videl som ako duch Amaterasu odchádzala do ríše mŕtvych. Hneď som sa dozvedel, že čo sa stalo. Asterix totiž poslal Anarona a Amaterasu na druida, aby zistili jeho presvedčenie. Avšak druid, imúnny voči mágií, Amaterasu zabil. Zdalo sa mi to príliš kruté, ale musel som riešiť iné veci. Paladinovia totiž boli v mágskej veži predo mnou, ale nenašli tam nič. Logickou úvahou sme všetci dospeli k tomu, že pravdepodobne ho majú nazguli a s každou sekundou rástol môj hnev nad pliagou menom „nazguli“, keďže som zistil že vyrabovali knižnicu a ukradli aj iné artefakty. Paladin Steelerth sa ma začal vypytovať na meč, ktorý potrebovali nájsť, no ja som mu nič nepovedal a tváril som sa, že nič o ňom neviem a vybral som vyslobodiť Amaterasu z osídiel smrti. Paladinovia a ich žoldnieri ma neprenasledovali a rozhodli sa nájsť nazgulov. Steelerth totiž nevedel, že meč, ktorý hľadá jeho družina ma skrytý pod plášťom práve Ten, ktorého sa naň vypytoval. A Ten mu ho nehodlal vydať za žiadnu cenu. Keď som vyslobodil Amaterasu z ríše mŕtvych (bol to tvrdý boj), varoval som ju, že zlo sa môže skrývať aj vo vlastných radoch, ale ako mi povedala, už mala tiež podozrenie. Cestou ku mágskej veži som natrafil na nazgulov a rozhodol som sa ich ihneď napadnúť. Boli ale traja, tak som tušil tvrdý boj. Oni sa však znova skryli do húštia trávy a nechceli z nej vyjsť (znova som nevedel presne prečo). Tam sa mne bojovať nechcelo. Keď som im povedal, že nech vydajú zvitky a artefakty, samozrejme odmietli. Vtedy však prišli od druhej strany Asterix a Tibi. Cítil som, že toto pre mňa nedopadne dobre. Asterix chcel vykšeftovať zvitky od nazgulov, ale keďže sa s nimi nevedel dohodnúť, chcel im aspoň pomôcť a dohodol sa s nimi, že im pomôže ma zabiť. To všetko si predebatili v mojej prítomnosti... No keď bola situácia doteraz zlá, teraz bola kritická. Avšak súperi nevedeli využiť svoju výhodu a ja som im uštedril pár rán mojím mečom a sám som zostal bez úhony. Ustúpil som na most, odkiaľ som už nechcel ďalej ustupovať, ale moji protivníci sa zrazu zastavili a debatili o tom, že aj tak odo mňa nič vzácne nechcú (To ešte nevedeli že mám jeden z piatich prsteňov.) Až teraz som pochopil a neskôr mi to bolo aj povedané, že sa boja mojej zručnosti s mečom a nie mojej sily. Na moje potešenie som rýchlo našiel paladinov a Lindagora spolu s Oskuom a Sagusom, ktorému som povedal že nazguli majú zvitky. Začali sme ich prenasledovať, ale neskôr som zbadal, že nás je presila, a tak som ja prenasledovanie zanechal a spolu s Cirdanom a Amaterasu som pokračoval inou cestou, keby sa nazguli pokúsili prenasledovateľov obísť. Nakoniec sme ale došli na koniec bitky. kde zostal iba Lindagor, avšak nazguli nemali pri sebe všetky zvitky, a tak hra ešte nebola na konci. Po dlhej dobe, po ktorej sa postavy vrátili z ríše mŕtvych (postavy sa po 30 minútach mohli vrátiť do hry) sa paladinovia spolu s druidom pripraveným len a len na boj (na vyjednávanie nepomyslel) znova pokúsili obkľúčiť nazgulov, ale situáciu sme museli vyriešiť mierovo, keďže nazguli nechceli prezradiť, kde zvyšné zvitky skryli. Odobrali sme sa hľadať Lindagora, a keď sme ho našli, poslal som ho ihneď za nazgulmi (samozrejme s ochrankou), aby vyjednal zvyšné veci. Ale nazguli ako keby zmizli pod povrchom, a tak som poslal paladinov jedným smerom a ja som išiel druhým smerom k ríši mŕtvych (oficiálne sa to volá Mŕtva zóna). Keď som sa neúspešne vracal späť, stretol som ihneď paladinov a z ich výrazu tváre som už vytušil, že zvitok už získali. Nebral som to veľmi na vedomie a našu debatu, že prečo nechcem vydať meč (poslúžil by totiž na vytvorenie Ochrancu lesa a ja by som stratil svoju pozíciu, a nemal som chuť deliť sa o les s paladinmi) som viedol počas môjho kráčania. Tak sa teda strhla bitka, kde som chcel padnúť, avšak po veľmi krátkom boji som začul za mojím chrbtom krik a zbadal som ako sa na náš valia zombie v podobe Lindagora a ostatných príslušníkov družiny a nazguli spolu s temnými mníchmi. Okamžite sme zanechali boj a paladinovia sa hrdinsky, a myslím že aj bez strachu, postavili mne po boku a stáli sme spoločne proti presile. Veľa sme ich zabili, ale nakoniec som, i keď nie veľmi zranený, zostal na poli stáť iba ja. Všetci paladinovia už padli. Ale na plač a smútok nebol čas, pretože proti mne sa postavila všetka temnota a pri mojom ústupe, ktorý zahrňoval ústup až k rieke, pád do trávy, vysekanie sa von z objatia votrelcov, ústupu k jazeru a následnému spozorovaniu, ako sa na mňa rozbehli siedmi bojovníci, som padol aj ja. A to bol koniec.
Nazguli získali všetky prstene a Asterix mohol dokončiť svoj rituál. Tento les je navždy stratený. Avšak staré proroctvo hovorí, že príde Vyvolený s čistím srdcom a čistou dušou a vyslobodí duše dobra a očistí tento jedinečný les.
No a toto je koniec hry... potom tým, ktorým ostala ešte trocha sily, sa spoločne bili na jednej lúke a pravdu povediac o turistov nebola núdza (i keď niektorým hráčom ich pohľady prekážali), takže sme sa myslím všetci tak trochu aj popredvádzali. Nehovoriac o tom, že som asi štyrikrát vysvetľoval okoloidúcim, čo tu vlastne robíme. Vraj sa do poslednej veľkej bitky zapojili (prechádzali okolo) aj dajaký cyklisti, ale nevidel som ich. Museli mať zážitok. Večer odišiel Sagus späť do Prievidze a ja som s ním ešte pred tým chvíľu kecal o jeho hre, ktorú chce zorganizovať. Večer odišiel aj Vinco, ale sám, keďže mne sa domov ešte nechcelo. No a nakoniec som bol úplne prekvapený, keď pri ohni sa všetci veľmi kladne vyjadrili o mojej hre. Okrem chýb v príbehu bolo podľa nich väčšina vecí v poriadku. Samozrejme, potešilo ma to.
V sobotu ráno sme sa všetci zvyšní (Anaron, Amaterasu a Lindagor odišli skoro ráno), vybrali na autobus a Pepe bol tak ochotný, že sa ponúkol, že odprace zvyšné veci, ktoré ostali v parku. Samozrejme, okrem múky a pár piškót sme tam veľa toho nenechali.
No a vám zvyšným musím len povedať, že smola, že ste neboli. Všetci zhodnotili hru ako veľmi dobrú a myslím, že by bola lepšia, keby nás tam bolo viac.
Preto nezabudnite: Staré proroctvo hovorí, že príde Vyvolený s čistým srdcom a čistou dušou....
 
 
Späť
 
 
 

www.TOLKIEN.sk

Vitajte na stránkach občianskeho združenia Spoločenstvo Tolkiena, združenie fantastiky. Nájdete tu mnohé zaujímavé informácie zo sveta profesora J.R.R. Tolkiena, ale aj zo sveta mnohých iných fantasy a sci-fi diel.


SlavCon
 
Google+
 

Partneri

Kníhkupectvo Preškoly.sk Porovnanie cien kníh SlavCon Angrenost Ramgad SciFi-Guide.net Fantasy a sci-fi knihy Fantazeen Fantasy podľa skutočnosti LARP klub Košice o.z. DRAKKARIA - pohanský a šermířský obchod Laeg Mortemir Databáza postáv
 

Login:

Heslo: