4. Stretnutie Spoločenstva Tolkiena
ShadowRun - tenkrát poprvé

Autor: Katarína "Crankia" Jurdáková, Pridané: 26. 10. 2002, 00:00

Ako už všetci viete , 26. októbra sa uskutočnilo 4. veľké stretko spoločenstva Tolkien. Stretnúť sme sa mali o 10 00 hod , na druhom schode v hale na Hlavnej stanici. Moja „maličkosť” ako vždy meškala, takže keď som prišla, hala bola takmer prázdna a na druhom schode ani hobitia noha. Trocha bokom ale už bol zoskupený podozrivý hlúčik ľudí. Nevidela som tam síce nikoho mne známeho, ale odvážne som sa spýtala, či som správne. Samozrejme, že som bola, veď kto iný ako tolkienista (Shadow) bude o desiatej na stanici s dreveným mečíkom trčiacim z batohu?
Tak som spoznala Manweho, Redhawka, Guineveru, Shadowa a nečlenov: Miša a Randira.
a Manweho sestru s manželom.
Chvíľku po mne prišla štvrtina vedenia v podobe nazgúla Depresa a ako posledný doletel druhý nazgúl a pán sietí v jednej osobe Frey.
Keďže sme už boli ako sa zdalo kompletní, vyšli sme pred budovu, aby sme sa dohodli, čo ďalej.
Časť výpravy chcela ísť na Železnú studničku, pekne do prírody a za Alfou, niektorí chceli zaliezť do 4 izieb a boli aj takí, ktorým to bolo úplne jedno. Dohodnúť sme sa ale nevedeli, takže výsledkom bol povel od nazgúlov: “Ide sa k Matúšovi!“ (Kam? Vy sa chcete niekomu navláčiť do bytu? – Ale nieeeee! To je taká krčma, tuto kúsok nad stanicou! – Tak teda poďme!)
Tak sme teda šli. Ten kúsok cesty sa ukázal ako dobrý kus (ale no tak, nebolo to snáď až také hrozné :) > pozn. Frey), navyše sa aj rozfúkalo. Mám taký pocit , že prechádzajúcim vodičom sa naša 12-členná kompánia s Depresom a Freyom na čele zdala trocha čudná, ale čo už....
U Matúša sme boli, ak nerátam troch miestnych štamgastov, jediní návštevníci, tak sme si hneď zhabali veliký stôl pri záchode (v ktorom strašil duch, čo stále otváral dvere) a aj jeden malý vedľa. GameMaster Redhawk zaujal dočasnú pozíciu pri malom stolíku a pustil sa do vytvárania postáv. Mlelo sa to tam hore dole, každý si hľadal svoje miestečko, a počas tohto ruchu bol spáchaný úspešný pokus o označkovanie hobbitka Manweho.
Keď už boli postavy porozdeľované, všetci pousádzaní a upokojení, začal sa hrať ShadowRun. Viacerí ho hrali prvýkrát a tak dochádzalo k rôznym, často aj zábavným nedorozumeniam, ako bol pokus o beh cez cestu s rotačákom v ruke a výstrojom na chrbte.
Mám neodbytný pocit, že pani krčmárke, ktorá prechádzala okolo uprostred streľby a pri rozdeľovaní zbraní sme spočiatku pripadali ako partia teroristov chystajúcich nejakú prepadovú akciu . Iste mala strach o svoju útulnú krčmičku :).
Chvíľku po začatí hry nás opustili Manweho príbuzní, a ako nehrajúci sme ostali len my, baby.
Bolo čosi pred dvanástou, keď sa Depresovi ozval DarkSoul, aby zistil, kde to trčíme. Keďže sme trčali na dosť neznámom mieste (no, starým, otrlým krčmoznalým Bratislavčanom to až také neznáme miesto nie je :) > pozn. Frey), bola som vyslaná ako sprievodca-stopár a zároveň ako dodávateľ bateriek do opäť raz blbnúceho Freyovho foťáku. Spolu s DarkSoulom prišla aj tichučká Erineth.
Naši hrdinovia statočne ShadowRun-ovali a DarkSoul prejavil svoje sponzorsko-dobrácke sklony a kúpil pár žetónov na biliard. V prvom kole som hrala spolu s Erineth proti DarkSoulovi, ktorý nás dosť nehanebne porážal, vzhľadom na to že Erineth sa strašne triasli ruky a ja som túto stolovú hru nehrala asi rok dozadu. Šťastie sa na nás predsa len usmialo a DS sa s osmičkou netrafil do tej „správnej” diery. Do druhého kola som si na pomoc privolala Freya, v nádeji, že taký nazgul snáď spraví zázrak, ale DS mal opäť navrch, hoci znovu mu osmička kdesi uletela. Podobne sa skončilo aj tretie kolo, kde mi pre zmenu pomáhal Depres. (Mám vážne podozrenie , že DarkSoul nie je žiadna temná duša, ale gentleman od kosti, a že tá osmička mu ulietavala naschvál!!)
Už počas prvého biliardového kola našich odvážnych hrdinov napadol nepriateľ najzákernejší, hlad! Tolkienisti sú ale chlapíci odvážni a na všetko odhodlaní, a tak ho bez váhania zahnali akousi gulášovou polievkou, poprípade z domu prinesenými zásobami.
Asi o tretej hodine nás kvôli nejakým neodkladným povinnostiam opustil Frey a ja som zdedila jeho postavu, trocha som sa priučila, ako sa také niečo hrá, ale ani snaha mi nepomohla, lebo som spolu so zvyškom výpravy skončila naporciovaná Depresovým rotačníkom a Randirovou (neurčitou) zbraňou. K porciovaniu došlo vďaka hádke na tému ako ďalej a čo s korisťou bohužiaľ v tejto záležitosti som mala značný podiel viny.
Niekedy medzi odchodom Freya a porciovaním prikvitol zo školy usmiaty Ganjalf a pozorujúc hru sa zapojil do debaty o všelijakých novinkách.
Keď sa skončili jatky, boli práve štyri hodiny a ja som z osobných dôvodov musela (s rozstrieľaným telom a slzami v očiach :-) výpravu opustiť. Tá pobudla U Matúša ešte asi hodinu po mojom odchode a potom bola rozpustená a pre tých z vás, čo ste neprišli a mohli ste, mám len jeden odkaz: Plačte a ľutujte! Bolo super! Prišli ste o veľa!!!!
(Pri tejto príležitosti chcem poprieť, že by sme si s Manwem nejako nepadli do Oka. Veď zopár viet o obetovaniach panny, hobbitoch na víne a bylinkách a o čarodejniciach a bosorkách ešte nič neznamená.)

/ ( na tomto stretnutí nebolo ublížené žiadnym zvieratám ani iným tvorom. Akákoľvek podobnosť mien možno nie je náhodná)/

VŠETKY FOTKY ZO STRETKA

Crankia

 
 
Späť
 
 
 

www.TOLKIEN.sk

Vitajte na stránkach občianskeho združenia Spoločenstvo Tolkiena, združenie fantastiky. Nájdete tu mnohé zaujímavé informácie zo sveta profesora J.R.R. Tolkiena, ale aj zo sveta mnohých iných fantasy a sci-fi diel.


 
Google+
 

Partneri

Kníhkupectvo Preškoly.sk Porovnanie cien kníh SlavCon Angrenost Ramgad SciFi-Guide.net Fantazeen Fantasy podľa skutočnosti LARP klub Košice o.z. DRAKKARIA - pohanský a šermířský obchod Laeg Mortemir Databáza postáv
 

Login:

Heslo: