Čo sa stalo Frodovi vo Valinore?
Bol obdarovaný nesmrteľnosťou?

Autor: Veronika "Lothmíril" Frankovská, Pridané: 13. 07. 2004, 12:15

Niektorých čitateľov trápi otázka o Frodovom konečnom osude po jeho odchode na Západ na konci „Pána Prsteňov“; bol vo Valinore od Valar obdarovaný „nesmrteľnosťou“, alebo nakoniec zomrel?

Hoci príbeh presne nevysvetľuje, aký je jeho definitívny osud, odpoveď sa dá odvodiť po prečítaní Silmarillionu. Kapitola nazvaná jednoducho „O ľuďoch“ nám dáva indíciu:

„Osud Ľudí po smrti možno nie je rukách Valar, ani nebol predpovedaný Hudbou Ainur.“

A na inú odpoveď sa dá prísť podľa príbehu o Berenovi a Lúthien, kde Lúthien prosí Mandosa o mimoriadny dar pre Berena a je jej dopriaty krátky čas radosti. Aj tu je moc Valar obmedzená:
„Mandos však nemal moc zadržať duše ľudí, ktorí boli v hraniciach tohto sveta zomreli, po čase ich čakania; a nemohol ani meniť osudy Ilúvatarových detí. A preto šiel k Manwemu, Vládcovi Valar, ktorý spravoval svet pod Ilúvatarovou rukou; a Manwe hľadal radu vo svojej najhlbšej mysli, kde sa mu zjavovala Ilúvatarova vôľa.“
Touto vôľou bolo, že Beren dostane druhý „život“, aj keď krátky, za jeho úsilie o znovuzískanie Silmarilu, no nakoniec musí umrieť a opustiť hranice Ea, sveta Stredozeme. Nepochybne z toho vyplýva, že taký istý osud musí čakať Froda, ktorý ako smrteľník vo svojej prirodzenosti od Berena nebol odlišný. Rozhodne je tento problém adresovaný Tolkienovi v liste pre čitateľa:

„Froda poslali, alebo mal dovolené prejsť za More, aby sa uzdravil – ak to bolo možné, skôr ako zomrel. Nakoniec by „odišiel“; nijaký smrteľník by nemohol, alebo nemôže na zemi zotrvávať večne, alebo v Čase. Jeho pobyt bol očistou zároveň aj odmenou, na chvíľu: na dobu rozjímania a mieru a získavania pravého porozumenia jeho úlohe v maličkosti a veľkosti, strávenú v Čase uprostred prirodzenej krásy „Nezničenej Ardy“, Zeme nepoškvrnenej zlom.“

Prirodzená otázka s týmto spojená je, že ak bolo potrebné výnimočné „povolenie“ od Valar, aby mohli smrteľníci prebývať vo Valinore, ako to bolo zariadené?

Odpoveď môžeme nájsť u Gandalfa:

Jeho neobvyklá záľuba v hobitoch, či už vedomá alebo jednoducho len z lásky ich náture, môže vysvetľovať, že hral rolu sprostredkovateľa pri prosbe za Froda, aby mohol ostať vo Valinore. No iní, zdá sa, už skôr predpovedali Frodovu potrebu uzdravenia a predostrelo mu to viac postáv, medzi nimi aj Arwen. Zdá sa správne uvažovať, že jej voľba ostať v Stredozemi a vziať si Aragorna bola dôsledkom Frodovho úsilia a utrpenia a že sa vzdala plavby za More s ostatnými elfmi, aby bolo toto umožnené Frodovi.

A táto mimoriadna výnimka by mala byť udelená aj ostatným kľúčovým postavám v Spoločenstve. Samozrejme, na konci príbehu sa dočítame, že Bilbo na cestu do Valinoru odchádza s Frodom, ale toto „povolenie“ dostanú aj Sam a Gimli, trpaslík. V Dodatku B na konci „Návratu kráľa“ sú záznamy, ktoré hovoria o tom, ako Sam konečne odchádza z Kraja v roku 1482 a ako Legolas odpláva s Gimlim v roku 1541.

Ako teda bolo možné, že týmto postavám bola umožnená „priama cesta“ do Valinoru?

Odpoveď opäť leží u Gandalfa, Arwen a ostatných. A opäť aj Tolkien rieši túto otázku dvoch z jeho Listov:

„Bilbo šiel tiež. Nepochybne ako zavŕšenie Gandalfovho plánu. Gandalf k Bilbovi prechovával náklonnosť, už od hobitovho detstva. Jeho spoločnosť bola pre Froda skutočne potrebná – je ťažké predstaviť si hobita, hoci aj takého, ktorý prežil všetko to, čo Frodo, šťastného raji na zemi bez niekoho z jeho vlastného druhu, a Bilbo bol ten, koho mal Frodo najradšej... Tiež však sám potreboval a zaslúžil si takýto prejav priazne. Bol stále poznačený Prsteňom a tieto stopy konečne museli byť zmazané: stopy pýchy a chamtivosti.

Je samozrejme jasné, že tento plán skutočne vymysleli a splnili (Arwen, Gandalf a ostatní)...“

Vysvetlenie Sama a Gimliho ponúka druhý list:

„Ale v tomto príbehu sa predpokladá, že existujú určité vzácne výnimky a kompromisy (právom predpokladá? zdá sa, že výnimky sú všade); a tak niektorí „smrteľníci“, ktorí hrali veľkú rolu v záležitostiach elfov, môžu ísť s elfmi do Elfie. Teda Frodo (vďaka výnimočnému daru od Arwen) a Bilbo, a nakoniec aj Sam (ako naznačoval Frodo); a ako jedinečná výnimka trpaslík Gimli, Legolasov priateľ a Galadrielin „služobník“.

O tomto som v knihe nič nepovedal, no podľa zásad mýtu je toto pre ľudí, keďže ich „druh“ sa nemôže navždy zmeniť, iba dočasná odmena: uzdravenie a odškodnenie trpenia. Nemôžu sa zdržať navždy, a hoci sa nemôžu vrátiť na smrteľnú zem, môžu a musia „umrieť“ – z vlastnej vôle - a opustiť svet.

Autor neznámy. Ak ste autorom textu, alebo ho poznáte, dajte nám prosím vedieť na tento mail.

 
 
Späť
 
 
 

www.TOLKIEN.sk

Vitajte na stránkach občianskeho združenia Spoločenstvo Tolkiena, združenie fantastiky. Nájdete tu mnohé zaujímavé informácie zo sveta profesora J.R.R. Tolkiena, ale aj zo sveta mnohých iných fantasy a sci-fi diel.


 
Google+
 

Partneri

Kníhkupectvo Preškoly.sk Porovnanie cien kníh SlavCon Angrenost Ramgad SciFi-Guide.net Fantazeen Fantasy podľa skutočnosti LARP klub Košice o.z. DRAKKARIA - pohanský a šermířský obchod Laeg Mortemir Databáza postáv
 

Login:

Heslo: