Kto boli elfovia?
alebo pravda o (ne)dokonalých elfoch

Autor: Veronika "Lady Leuthil" Senková, Pridané: 21. 03. 2004, 21:54

Možno by sme mali povedať "Kto sú elfovia?" pretože verím, že to, čo elfovia reprezentujú, je večné. „Sväté víly a nesmrteľní elfovia“ ako hovorí Tolkien v jednej z raných prác. Je evidentné, že Tolkien chcel, aby symbolizovali niečo v protiklade k doslovne pravdivým, objektívnym bytostiam. Takými by totiž naozaj mohli byť, ale v kontexte Tolkienových štúdií čelíme obrazu za obrazom a ďalšiemu obrazu, ktorý nás nabáda chápať elfov ako čosi viac než len postavy v príbehu. Gildor Inglorion ("In glory?" = "V sláve?") - keď ho prvýkrát stretáme v LOTR, je viac postavou akoby Boha- Slnka než, povedzme, "pastierskym“ elfím kráľom v Hobitovi. Isteže, ale nesmieme urobiť chybu a stavať elfiu rasu na piedestál; i keď sú v porovnaní s nami božskí; nie sú dokonalí. Dokonca ani Ilúvatar nie je dokonalý, pretože nedokázal predvídať zmýšľanie Melkora alebo odvíjanie sa ďalších udalostí. Bezchybné božstvo by nenechalo v univerze žiadny priestor pre slobodnú vôľu, a Tolkien sa krvopotne snaží ukázať nám, ako silno verí v moc vôle, čokoľvek už niektoré z jeho postáv hovoria v kontexte mýtov. Prinajmenšom ale môžeme povedať, že elfovia v sebe prechovávajú viac božskej podstaty, než ľudská rasa.

***

Taktiež nie je žiadna náhoda, že sú elfovia stotožňovaní s hviezdami; najstaršie koreňové slovo v Quenyi je el-, a neznie len v samotnom mene elfov, ale aj v prvom slove vyrieknutom v Stredozemi, ele- (pozrite!), ako reakcia Eldar, keď po prvýkrát uzreli hviezdy. Nie bezdôvodne sú neustále spájaní s obrazom mdlého svetla a tlmených farieb, ako sivo- strieborná, hnedá, prírodná zelená a tak ďalej. Tieto šeré chvíle dňa sú presne tie, v ktorých sa objavujú hviezdy, srdce sa spomaľuje a my viac načúvame nepatrnej reči vetra a oblohy, hviezd a svetla, všetkým ako mocným odrazom vševediaceho ducha, v každodennom živote nepovšimnutého, a predsa večne prítomného.

***

Elfovia sú človek ako taký (tak ako aj Orkovia sú ľudské "zosmiešnené, nie odzrkadlené" bytie). V prvom rade sú predovšetkým umelcami; tvoria, pretože je to prirodzená túžba, nebojme sa povedať inštinkt, ľudstva. A ich najmocnejším výtvorom je jazyk, zdá sa (pokiaľ sa praslovo el- zrodilo v ich mysliach), že je dôsledkom čírej radosti zo sveta. A táto radosť preniká všetkými ich tvorivými činmi. Čo hovorí Galadriel? „Pretože vkladáme myšlienku všetkého, čo milujeme, do všetkého, čo robíme.“ Aký krásny pohľad na svet, nemyslíte? A jasne sa aplikuje aj do jazykov, ktoré Tolkien vytvoril; nielenže krásne znejú, ale aj krásne vyzerajú. A tu by sme znovu mohli naraziť na svoju duálnu "ľudskosť" - Sme elfovia keď používame jazyk poeticky, s rešpektom, kreatívne; a sme orkovia keď ochudobňujeme svoju slovnú zásobu skazenými výrazmi, alebo používame slová bez lásky či rešpektu. Aby to ale neznelo príliš pateticky, chcem dodať, že si myslím, že elfovia mali takisto veľmi bohatý slovník nadávok, pretože toto je jazykový prostriedok ako každý iný. Som si istá, že sa každý z vás už stretol s človekom, ktorého každé druhé slovo bolo obscénnosťou, a pôsobilo nepekne bez akýchkoľvek emócií alebo sily, pretože týmto ľuďom jednoducho chýba adekvátna slovná zásoba. Orkovia až do špiku kostí. Úvaha teda znie, čo z toho vyplýva. Nuž, je naozaj možné nadávať "umelecky" (skúste starých spisovateľov, napríklad William Blake - spisovateľ, ktorý je v mnohom podobný Tolkienovi) - a rozumné užívanie týchto prostriedkov bude mať aj žiadaný komunikatívny efekt.

Často sa hovorí, že typovo sú elfovia Škandinávci. Toto by som nazvala veľmi nešťastnou chybou. V mýtických spisoch (zachovaných hlavne Snorrim Sturlusonom) sú elfovia nerozoznateľní od trpaslíkov a sú zriedkakedy spomínaní, pravda až na niekoľko spisov ako Alvissmal, kde sa nachádza kvalitný výpis informácií týkajúci sa elfov. Pravdepodobne najbližšie sú elfovia reálnemu svetu v tzv. Tuatha De Dannan z Írska a nasledujúcich Fairy tradition. Tam máme ľudí večne mladých, hrdinských, zručných v remeslách a samozrejme nostalgicky krásnych, odsúdených na odchod z tohto sveta, aby žili ďalej len ako spomienka tých, ktorí prídu po nich. "Bude nás ubúdať" hovorí Legolas ...a stane sa z nás ľud legiend. Toto vidíme v pohľade Hobitov na elfov ako na vzdialených, možno opovrhnutiahodných, dokonca aj keď sú ponímaní ako skutočne „reálni“. Keď už spomínam slovo "reálny", je možné, že sa niektorí ľudia naštvú; spomeňme si na všetkých tých "duchovne- uvedomelých", ktorí s nami nie sú ochotní o takýchto veciach (napr. o elfoch) diskutovať, pretože pre nich nie sú dosť dôležité - pretože "nie sú reálne". Možno to myslia tak, že nech sa archeológovia snažia ako len chcú, nikdy nenájdu pozostatky hobita alebo elfa, a o tom nemá cenu diskutovať, je to pravdaže fakt. Ale aby bol Tolkien kritizovaný na základe tohto faktu, tak to je ozaj na zasmiatie. Som úprimne prekvapená a nahnevaná, ak si údajne inteligentní ľudia dovolia považovať toto za nejakú formu oprávnenej kritiky. Sú veci, za ktoré by mohol byť Tolkien kritizovaný, samozrejme, ale toto NIE je jeden z tých prípadov. Nuž, možno takýto ľudia čítajú iba socialistický realizmus....!

***

Každopádne, toto je veľmi „reálne“ nebezpečenstvo. Roszak povedal, že "Potreba zhmotniť mýtus je v západnej kultúre hlboko zakorenená". Z tohto dôvodu vídame rozmanité druhy rozpínavého fundamentalizmu, vychádzajúceho skôr zo skutočného, historického faktu než z mýtu - inšpiruje a zároveň až komicky zlyháva. Z toho istého dôvodu sme svedkami veľkého úspechu rôznych "hier na hrdinov" (RPG - role- playing game), ktoré si od Tolkiena bez výčitiek berú všetky najlepšie nápady plnými priehrštiami. A zrazu sú elfovia a hobiti reálni - naozajstne, konkrétne reálni, akými hádam ani nikdy nemali byť. Prívržencami takýchto kratochvíľ sú takmer bez výnimky také typy ľudí, pre ktorých je fantasy zrkadlovým odrazom ich vlastného duševného postoja. Hlboko vnútri však neveria v reálnosť fantázie, pretože ich predstava reality chápe len historickú pravdu, nie mytologickú celistvosť. Znovu citujem Roszaka (pretože je to môj obľúbený moderný kritik) - "Sme ľudia, ktorí chcú vedieť o hviezdach všetko okrem toho, prečo boli niekedy považované za božské."

***

Kto sú to elfovia? Toto nie je priamočiara otázka, pretože existuje príliš veľa archetypov, ktoré treba zobrať do úvahy. Klasický príklad je Feanor; duch ohňa. Krásne reprezentuje ľudské postavenie; majstrovský tvorca, hoci pokazený samotným prebytkom hrdosti vo vlastnej kreativite. Oheň, ktorý si berieme od Bohov je dvojsečná zbraň a Feanor si požičiava oheň z neba, aby vytvoril Silmarily, ale nie je dostatočne vyrovnaný na to, aby miloval tento dar od Boha ako taký. Musí ho VLASTNIŤ. Príbeh nášho druhu - alebo prinajmenšom našej súčasnej spoločnosti. Príkladným znakom nášho povýšenectva je to, že milovanie a vlastnenie už ani nedokážeme rozlíšiť. Toto sklamanie vedie cez Feanora očividne až k nám. Mierumilovnejší duch sa prejavuje až v neskorších postavách. Zdá sa, že Gildor je na svete omnoho viac doma ako napríklad Feanor, napriek svojim nesmiernym zručnostiam a prefíkanosti. Tolkien chápe pôvod slova "prefíkaný" a používa ho veľmi premyslene na demonštráciu toho, že poznanie môže byť zradnou silou.

***

Legolas je opäť iná postava postupného psychologického vývinu. V jeho prípade sa proces dospievania uskutočňuje prostredníctvom času i miesta. Na začiatku je poriadne namyslený a pociťuje voči Gimlimu istú dávku odporu, alebo aspoň odmietania, ale ako čas ubieha, je stále viac schopný oceniť i Gimliho kvality - a to isté platí o Gimlim. Vôbec ma neprekvapuje, že sa na konci príbehu stávajú dobrými priateľmi a navštevujú totemové miesta svojich kultúr (les / podzemie). Tolkien sám je v každej svojej práci naklonený nachádzať v problémoch kompromisné riešenia, ak sa ale pozrieme konkrétne na jeho takzvané stereotypy postáv, zistíme, že nemal v úmysle zaškatuľkovať rasy do obalov s označením "Dobrý“ "Zlý" "Nadradený" "Nepolepšiteľný" a pod. Samozrejme, že drvivá väčšina jeho čitateľov (ak hovoríme len o Pánovi Prsteňov) si o obyvateľoch Stredozeme urobí práve takýto obrázok. Nie je to však chyba spisovateľa, ale práve čitateľa. Ak začneme pri Silmarillione, ktorý je kronikou a Bibliou Stredozeme zároveň, nájdeme množstvo prípadov, kedy stereotypne vykreslená postava odrazu konala úplne inak ako sme čakali a v Nedokončených príbehoch zašiel Tolkien až tak ďaleko, že dal elfom zmätené, vyslovene ľudské konanie (Túrin, občas Thingol a mnoho iných...) Takže sú elfovia nadprirodzené bytosti s božskými vlastnosťami? Zďaleka nie. Ba čo viac, elfovia sú veľmi komplikované bytosti, konanie ktorých sa neobmedzuje na odvolávanie sa na "Slávu Valar!“ ani na kódexy cti, udatnosti, či hrdinstva. elfovia sú jednoducho presne tak isto ľudskí, ako sme my, s tým rozdielom, že dokážu odolávať hmotnému mamonu (a Prsteňom Moci ;)) omnoho ľahšie ako ľudia. Je preto zbytočné glorifikovať jednu rasu a zatracovať inú, ako sa to už často stáva v spoločenstvách nie nepodobných tomu nášmu. Buďme vďační za to, že máme vzory krásy a umenia v elfoch, ale nezabúdajme ani na vynikajúcich remeselníkov, ktorých nám Tolkien ukázal v trpaslíkoch, či bojovníkov s vášnivým srdcom aké zdieľame v ľudskej forme všetci ;)

Dodatok:
Všetkým fanúšikom RPG hier - mala som na mysli skôr ZÁPADNÝCH hráčov týchto hier, snáď porozumiete, koho konkrétne som tým myslela, inak Dračáku zdar ;)

Veronika "Lady Leuthil" Senková